v minulom roku dosiahli žiaci gymnázií v maturitnej skúške zo slovenčiny približne 66-percentnú úspešnosť, kým žiaci v odborných školách 48-percentnú. Podľa NÚCEM je to významný rozdiel. Je to podľa vás alarmujúca alebo skôr prirodzená vec?
Štatistický významný rozdiel to je. Ale nevnímam to ako tragédiu. Je prirodzené, že gymnázia majú úplne inú funkciu ako stredné odborné školy a konzervatóriá. Pozerala som sa na dáta z dotazníkového prieskumu iniciatívy To dá rozum medzi učiteľmi a riaditeľmi z roku 2018. Pýtali sme sa, na čo kladú odborné školy a konzervatóriá dôraz z hľadiska rozvoja žiakov. Naša otázka znela, na akých päť najdôležitejších schopností u žiakov sa škola sústreďuje – mali ich povyberať z našich možností.
Vychádza to tak, že konzervatóriá sa viac sústreďujú na prezentačné schopnosti, motiváciu učiť sa alebo schopnosť zadeliť si čas na štúdium a voľný čas. Tieto typy škôl pristupujú veľmi citlivo k tomu, čo ich študenti budú reálne pri svojej práci potrebovať. Z nášho prieskumu cítiť, že je to iný typ školy, žiaci sú viac prakticky než akademicky orientovaní. A je to aj správne. Mňa však prekvapuje niečo iné, a to naozaj nízka úspešnosť maturitnej skúšky zo slovenčiny vôbec. Dlhodobo sa pohybuje tesne nad 50 percentami. Myslím, že to je dôležitejší problém, než rozdiel medzi gymnáziami a odbornými školami.
je nízka celková úspešnosť spôsobená tým, že žiaci na odborných školách dosahujú nízke výsledky?
Nie. Dosahujeme pomerne slabé výsledky, naopak, na gymnáziách. Gymnázium má pripraviť človeka na štúdium na vysokej škole, žiaci majú dostatok hodín na to, aby mohli rozvíjať svoje vedomosti. Gymnazisti nedosahujú nadštandardné výsledky. Keby ste mali na vysokej škole zo skúšky výsledok 65 percent, dostanete iba známku E. Výsledok je naozaj pomerne slabý.
ak vidíte významnejší problém u gymnazistov, tým by zrejme zavedenie dvojúrovňovej maturity nijako nepomohlo – u nich by úroveň zostala tá istá.
Dvojúrovňová maturita by nepomohla nikomu. Ale zatiaľ nemáme dostatok informácií o tom, ako by si NÚCEM dve úrovne maturity predstavoval. Také maturity by však zlepšili výsledky študentov na odborných školách len naoko. Potom by sme nevedeli porovnať ich výsledky so žiakmi z gymnázií. Po druhé, ak sa maturitné vysvedčenie doteraz bralo ako prvý certifikát o úplnom stredoškolskom vzdelaní, ako by taký doklad vyzeral potom? Mali by sme maturanta prvej a druhej kategórie? Dvojúrovňový model by nám nepriniesol žiadnu pozitívnu zmenu.
„Učitelia aj riaditelia zväčša kritizovali nesúlad medzi obsahom vzdelávania a testmi.“
existovali pokusy o iné verzie maturity aj v minulosti?
Pamätám si, že ešte ako študentka na gymnáziu som absolvovala diferencovanú maturitu z matematiky a študenti pred nami ju mali aj zo slovenského jazyka. Pozrela som si teraz spätne výsledky, a ten pokus sa neukázal ako výhodný. Dokonca aj graf naznačoval pokles výsledkov u stredoškolských študentov v ich danej verzii. Bolo to v čase, keď sa tento typ maturitnej skúšky len testoval . Už máme túto skúsenosť, existovali pokusy, a dokonca sa aj overovali na študentoch. Upustilo sa však od toho.
ako taká maturita vyzerala?
Zažitú mám matematickú časť. Gymnazisti, odborné školy, priemyslovky a konzervatória mali jednu časť spoločnú pre všetkých. Potom bola nadštandardná časť, ktorá bola určená gymnazistom. Boli to asi tri či štyri úlohy, ktoré boli naozaj nadpriemerne náročné.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.