Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nezamýšľané dôsledky

.martin Mojžiš .spoločnosť .fenomén

Eutanázia patrí – spolu s homosexualitou a interrupciami (umelými potratmi) – medzi témy takzvanej kultúrnej vojny.

v tejto vojne – ktorá je, samozrejme, veľmi nekultúrna – bojujú proti sebe tí, ktorí by mali byť najbližšími spojencami v zápase so svojimi skutočnými nepriateľmi predstavovanými rôznymi klonmi nacizmu a komunizmu. Celkom v duchu hlúpeho hesla, že druhým najväčším nepriateľom konzervativizmu, hneď po komunizme, je liberalizmus.

Isteže, v názoroch na eutanáziu sa budú konzervatívci a liberáli často líšiť. Rozumná diskusia o tejto ťažkej téme však má potenciál prostredníctvom empaticky vyslovovaných argumentov druhú stranu scitlivovať. Vojna znecitlivuje. Obidve strany. A vytvára hluk, v ktorom sú rozvážne hlasy len ťažko počuteľné.

Diskusia o eutanázii by pritom mohla odhaliť práve to, ako blízko môžu k sebe mať rozumný liberalizmus a rozumný konzervativizmus. Predstavme si liberála, ktorý o eutanázii uvažuje úplne slobodne, nezaťažený nijakými písanými dogmami. Musí nevyhnutne dôjsť k tomu, že eutanázia je dobrá vec, ktorú je vhodné uzákoniť? Možno áno, ak si všíma len tých veľmi trpiacich, ktorých stav je navyše z medicínskeho hľadiska beznádejný. Lenže všímať si len takých je chyba v uvažovaní.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite