Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Koniec naplnený životom

.michal Oláh .spoločnosť .fenomén

„Duša je ako motýľ, ktorý vyletí z kukly a odletí nevedno kam.“ Týmito slovami opísala v dokumentárnom filme Tomáša Krupu Dobrá smrť doktorka Erika Preisig smrteľne chorej Janette Butlin, trpiacej nevyliečiteľnou svalovou dystrofiou, priebeh jej vlastnej eutanázie.

Koniec naplnený životom PRESSFOTO CONTINENTAL FILM

hlavná protagonistka filmu Janette mala pre svoje rozhodnutie dva dôvody: strach zo straty kvality života a strach zo straty slobody. V akom stave je teda dnes debata o našom poslednom štádiu života? Podľa riaditeľky detského hospicu Plamienok, lekárky Márie Jasenkovej, nejde v celospoločenskej diskusii ani tak o to, či eutanázia áno, alebo nie, otázka skôr znie, ako chceme naložiť s koncom svojho života. 

hospice plné života

Pre bežných ľudí je skutočnou eutanáziou (šťastným zomieraním) dlhodobá paliatívna starostlivosť. Je istotou, v ktorej majú do posledného výdychu svoj život pod kontrolou. Paliatívna starostlivosť znamená žiť so svojou zraniteľnosťou, eutanázia (ako jej dnes rozumieme) naproti tomu ponúka možnosť vyhnúť sa zraniteľnosti a nestratiť šancu „slobodne sa rozhodnúť“. Eutanázia je rozhodnutím netrpieť, paliatívna starostlivosť, naopak, rozhodnutím istú mieru utrpenia prijať. 

Bolesť však nemusí mať len fyzickú podobu, ale aj psychickú a duchovnú. Mnoho zomierajúcich má podľa primárky Jasenkovej obavu z nedôstojného zomierania. Eutanáziu preto považujú za šancu odísť dôstojne. Pod dôstojnosťou totiž máme na mysli rôzne veci. Čo teda znamená dôstojná smrť? Jednoznačná odpoveď neexistuje. Závisí od osobnosti zomierajúceho a jeho schopnosti zniesť nejakú mieru utrpenia. Pre jedného je neznesiteľná fyzická bolesť, pre iného samota či strach z nižšej kvality života. 

„Ak sme napríklad dementní a nevieme sa úplne slobodne rozhodovať, ale žijeme medzi ľuďmi, čo nás majú radi, tak je kvalita života dostatočná? Je náš život dôstojný?“ pýta sa zakladateľka hospicu. „Blížiaca smrť nás, paradoxne, napĺňa životom. Vedomie smrti vedie k hlbšiemu užívaniu si života. Hospice sú miesta plné života, nie smrti. Často je v nich dokonca viac života, než medzi zdravými,“ dopĺňa s úsmevom. 

víťazná medicína 

Cieľom paliatívnej starostlivosti nie je liečiť choroby, ale zabezpečiť komfort: aby bol život čo najpríjemnejší aj v chorobe. Lekár Vladimír Krčméry tvrdí, že liečiť môžeme vždy, je to súčasť Hippokratovej prísahy. Paliatívna starostlivosť je preto aj o tom, čo chorému chutí jesť, aká poloha mu vyhovuje, aby mal slobodný pohyb a mohol ísť trebárs aj do kina.

Výhodou paliatívnej starostlivosti je umožniť ľuďom nájsť zmysel života aj v utrpení. Podľa skúseností onkopsychologičky Zuzany Ondrušovej sa ľudia v poslednej fáze života napriek utrpeniu dokážu radovať. Tým, že sa za posledné storočie smrť presunula do nemocníc, venujeme dnes viac pozornosti aj „víťaznej medicíne“. Chýbajú nám však skúsenosti s tým, ako sa vyrovnať s vlastným zomieraním. Menej rozmýšľame o svojej záverečnej fáze života, viac o tom, ako žiť čo najdlhšie a bez utrpenia.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite