a práve očakávaná neudržateľnosť či predpokladaný kolaps systému viedli k ponuke individuálneho sporenia – druhému a tretiemu dôchodkovému pilieru. Najmä tretí pilier, v ktorom môj osobný vklad dopĺňa daňovo zvýhodnený príspevok zamestnávateľa, mi pripadal veľmi výhodný. Možnosť výberu nasporenej sumy spolu s jej dediteľnosťou ma v tomto presvedčení len utvrdili, takže od októbra 2002 bol zo mňa relatívne spokojný sporiteľ.
Až prišiel výpis z môjho osobného účtu v treťom pilieri a zostal som výsledkom hospodárenia správcovskej spoločnosti ( DDS Tatrabanky – fond Comfortlite 2030) zaskočený. Bola ním totiž strata v hodnote mínus 1 389,43 €. Chápem, že investovanie na akciových trhoch prináša riziká, i prípadnú stratu, ale...
Odplata za správu je 244,93 €, dokonca odplata za zhodnotenie (pri nešťastnom počítaní na dennej báze) je 38,22 €. Plus náklady a poplatky 18,61 € a sme na sume mínus 301,76 €, čo činí 1,52 % z mojich úspor. Keď to zhrniem, tak štrnásť mojich mesačných vkladov i príspevkov zamestnávateľa je nenávratne preč, no správca celkom slušne zarobil. Zarobí, ale i o rok, o dva, jednoducho vždy, bez ohľadu na výsledky hospodárenia, čo mi pripadá absurdné. Pokiaľ zarábame, tak sa o zisk delíme, ak však dôjde k strate, tá je výlučne ťarchou sporiteľa. Kde je zodpovednosť správcu za výsledky svojej práce? Nikde, lebo celý systém spravovania tretieho dôchodkového piliera je až nechutne nastavený v prospech správcovských spoločností.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.