len chabých 30 kilometrov delí mesto Snina od východnej hranice Európskej únie. Pri našom hľadaní odpovede na otázku, ako krv Jána Kuciaka zmenila východ krajiny, narážame práve v Snine na veľkú vzácnosť. Oproti nám sedia dvaja mladí muži, ktorí v Snine žijú so svojimi rodinami. Väčšina ich rovesníkov pritom región dávno opustila. Michal Čop, spolupracovník .týždňa, to vysvetľuje slovami: „Je tu dobrý život, no len vtedy, ak tu máš prácu.“ Michal vyštudoval v Bratislave, ale s manželkou sa rozhodli vrátiť domov. Za prácou cestuje do Prešova a Košíc, venuje sa vzdelávaniu mladých. Peter Brečka sa zas po štúdiách v Prahe vrátil pracovať do úspešnej rodinnej drevospracujúcej firmy, ktorá exportuje svoje produkty do celého sveta.
Boris NémethMichal Čop, Snina: „Je tu dobrý život, no len vtedy, ak máš prácu.“
Aj keď fakt, že títo dvaja mladí a šikovní ľudia tu zostali žiť, vzbudzuje optimizmus, pri rozhovore s nimi si v hlave utvoríte menej lichotivý obraz toho, ako táto časť Slovenska funguje.
sninský pragmatizmus
„Keď zabili Jána Kuciaka, rozhodol som sa zorganizovať protest aj v Snine. Nič z toho však nebolo, na tribúne nechcel nikto vystúpiť,“ opisuje pohnuté dni minulého roka Michal. Keď rodinu zobral na zhromaždenie do neďalekého Humenného, miestni krútili hlavami a pýtali sa ho, či je normálny, že tam berie deti, keďže pod vplyvom vtedajších konšpirácií Roberta Fica si mysleli, že „tam bude bitka“. Práve podliehanie dezinformáciám je veľký problém aj v Snine. Alternatívnym médiám totiž dôverujú aj viacerí predstavitelia sninskej spoločenskej elity.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.