Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kariérne dilemy deviatakov

.denisa Gdovinová .spoločnosť .školstvo

V štrnástich ešte síce nepremýšľajú o svojej kariére, no už si majú v deviatom ročníku vybrať strednú školu. Na slovenských školách chýba kariérne poradenstvo, ktoré by im pomohlo rozhodnúť sa. Situáciu tohtoročným deviatakom sťažuje aj ministerstvo.

Kariérne dilemy deviatakov BORIS NÉMETH

január a február nie je pre rodičov deviatakov na základnej škole vôbec jednoduchý. Možno už majú za sebou niekoľko hádok a celé vianočné sviatky strávili horúčkovitým gúglením a vyhľadávaním informácií o stredných školách. Pre väčšinu deviatakov je to prvá dôležitá smerová voľba, prvá chvíľa, keď začínajú uvažovať, čím by sa chceli v živote stať.

Ako sa má dnešný rodič zodpovedne rozhodnúť? Jedným uchom počúvať túžby a sny štrnásťročného tínedžera, druhým sledovať úroveň školy, uplatnenie na trhu či platové podmienky povolania. Na väčšine slovenských škôl existuje pozícia, ktorá má rodičom aj žiakom v týchto otázkach pomôcť. Tým je výchovný poradca, ktorý sa má zameriavať aj na kariérne poradenstvo, ani zďaleka však nemá čas na individuálne konzultácie. Prečo v slovenských školách nefunguje kariérne poradenstvo a aké to má následky?

iba dve hodiny

„Nie každá základná škola má výchovného poradcu a nie každý výchovný poradca poskytuje aj kariérne poradenstvo,“ začína Miroslava Hapalová z iniciatívy To dá rozum diskusiu o tom, aké poddimenzované je kariérne poradenstvo na školách. V uplynulom školskom roku pôsobili výchovní poradcovia a poradkyne na 67 percentách základných škôl, podľa oficiálnych štatistík Centra pre vedecko-technické informácie.

Okrem oficiálnych údajov má však To dá rozum aj výsledky vlastných prieskumov. Z odpovedí viac než dvesto výchovných poradcov na základných školách vyplynulo, že až 14 percent z nich neposkytuje nijaké kariérne poradenstvo. Čísla boli vyššie v prípade špeciálnych základných škôl, kde je bez tohto poradenstva štvrtina škôl. „Ešte alarmujúcejšie však vyznievajú odpovede študentov dotazníkového prieskumu, do ktorého sa zapojilo 2 827 žiakov stredných škôl. Takmer 60 percent z nich uviedlo, že s výberom strednej školy im na základnej škole nikto nepomohol.“ Prečo? Výchovný poradca jednoducho nemá čas. Podľa prieskumu 92 percent opýtaných pôsobí poradca aj na pozícii učiteľa, pričom úväzok má znížený v priemere o 2,3 hodiny. To znamená, že poradenstvu môžu venovať dve hodiny týždenne.

Štatistiky v praxi potvrdzuje Alžbeta Štofková Dianovská, výchovná poradkyňa s dvadsaťročnou praxou a predsedníčka Asociácie výchovných poradcov. Učí na základnej škole v Leviciach, ktorá má približne 700 žiakov. Úväzok má znížený o štyri hodiny, počas ktorých radí pri výbere školy zhruba deväťdesiatim deviatakom. Zdôrazňuje však, že ak sa má výber povolania brať skutočne vážne, venovať sa treba už ôsmakom či piatakom, ktorí uvažujú nad osemročným gymnáziom. Keďže popritom rieši aj výchovné problémy žiakov, do hĺbky sa so žiakmi o ich zamestnaní baviť nestíha.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite