Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

O dvoch rozdielnych prohibíciách

.vladimír Marko .spoločnosť .esej

Pred sto rokmi americký senát schválil jeden z najväčších sociálnych experimentov modernej histórie – prohibíciu. Dlžno dodať, neúspešných experimentov. Čo tomu predchádzalo a ako to dopadlo? A v čom sa americká prohibícia líšila od tej v Rusku?

O dvoch rozdielnych prohibíciách AKG/PROFIMEDIA Rok 1921 New York City, USA: Zástupca policajného komisára John A. Leach, napravo, dozerá na agentov, ktorí počas prohibíce vylievajú alkohol zo sudov do kanalizácie.

dňa 16. januára 1919 schválil senát USA 18. dodatok ústavy zakazujúci výrobu, dovoz, prepravu a predaj alkoholu. Do platnosti vošiel presne o rok a deň neskôr. Spojené štáty však neboli prvou krajinou, ktorá sa snažila odstrániť alkohol zo života svojich obyvateľov. Ale kým americká prohibícia vošla do histórie i všeobecného povedomia, jej ruská predchodkyňa prakticky úplne zapadla. Napriek tomu, že vo svojom dôsledku napáchala podstatne väčšiu galibu. Vyhlásil ju 28. septembra 1914 ruský cár Mikuláš II.

V Spojených štátoch, kde sú práva občanov dané ústavou, bolo treba zmenu týchto práv ústavne upraviť. V autokratickom Rusku si na podobné maličkosti nepotrpeli. Prohibíciu vyhlásil cár telegramom svojmu strýkovi, veľkokniežaťu Konstantínovi Konstantínovičovi Romanovovi, podporovateľovi striedmosti a sponzorovi Všeruského odborového zväzu kresťanských abstinentov. Telegram má štyri vety. Tá posledná, najdôležitejšia, je stručná: Rozhodol som sa zrušiť navždy vládne obchodovanie s vodkou v Rusku. Bodka. A keďže štát mal v Rusku na obchodovanie s vodkou monopol, zrušenie štátneho obchodovania znamenalo zrušenie vodky ako takej. 

zdroj príjmu pre štátnu kasu

Keď však chce štát zakázať či výrazne obmedziť pitie alkoholu, stojí pred ťažkým rozhodnutím. Alkohol totiž vždy bol výrazným zdrojom príjmu pre štátnu pokladňu. Vezmime si len našu krajinu. Na Slovensku je spotrebná daň z alkoholu 10,8 eura na liter čistého špiritusu. V roku 2017 bola spotreba alkoholu na jedného obyvateľa 8,2 litra, z toho približne 40 percent pripadalo na tvrdý alkohol. Štát takto dostal na spotrebnej dani z alkoholu niečo vyše 36 eur na osobu. Z piva a vína, kde sa daň počíta odlišne, dostal ďalších 10 eur. Ak sa to vynásobí počtom obyvateľov – daň z alkoholu je štvrť miliardy eur. Plus ďalšie desiatky miliónov z DPH. 

Zisky z alkoholu tvorili a tvoria veľkú časť príjmov aj v USA a Rusku. V USA, v krajine s rozvinutou kapitalistickou výrobou, boli príjmy z alkoholu výrazným príspevkom do štátnej pokladnice, nehrali však úlohu rozhodujúcu. Hoci v Rusku, ktoré malo podstatne menej rozvinutú výrobu, veľká časť vyzbieraných daní skončila vo vreckách skorumpovaných úradníkov, tvorili príjmy z vodky až tretinu všetkých štátnych príjmov. V obidvoch prípadoch však na zrušenie takéhoto príjmu do štátneho rozpočtu museli existovať skutočne seriózne dôvody.

mimovládky za striedmosť

V Spojených štátoch bola všeobecne prijímaným motívom vysoká spotreba alkoholu a s ňou spojené negatívne dôsledky – opilstvo, kriminalita, tragédie v rodine a mnohé iné. Krátko pred zavedením prohibície dosiahla úroveň niečo nad 10 litrov na osobu. Ak by však takáto spotreba mala byť všeobecným spúšťačom prohibície, museli by Spojené štáty zaviesť rovnaké opatrenie odvtedy už mnohokrát. A spolu s nimi aj desiatky ďalších krajín vrátane Slovenska, kde bola takáto spotreba alkoholu normou niekoľko rokov. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite