diskusia na tému povinnej vojenčiny aj napriek tomu, že ide o krajne nepopulárnu vec pre väčšinu spoločnosti, je legitímna. Len treba k nej pristupovať racionálne a s poctivými faktami a argumentmi, a nie s populistickým sentimentom. V tomto prípade si kladiem otázku, či žiadaným výsledkom nie je ani tak posilnenie našej bezpečnosti, ako mierne zvýšenie politických preferencií SNS u časti populácie.
Povinná vojenská služba je jedným z nástrojov štátu, ako zabezpečiť základné potreby pre vážne krízové situácie alebo existenčné ohrozenie krajiny. Pokiaľ je aplikovaná spravodlivo a rozumne, môže slúžiť aj ako nástroj na posilňovanie vlastenectva a lojality k svojej krajine. Primárnym cieľom však musí byť reálne posilnenie vlastnej obranyschopnosti a schopnosti štátu reagovať na masívne krízy a nepredvídateľné situácie, ktoré nemusia byť len vojenského charakteru.
profesionálna armáda
Mnohé krajiny od povinnej vojenskej služby upustili. Na druhej strane aj niektoré členské krajiny NATO si ju v nejakej podobe zachovali, ako napríklad Dánsko a Nórsko. Globálne bezpečnostné prostredie sa začalo zhoršovať a preto aj niektoré krajiny uvažujú o obnovení povinnej služby, ako napr. Švédsko, Nemecko alebo Belgicko. Treba ale povedať, že v tých demokratických krajinách, kde existuje povinná služba, je tá súčasťou širšieho spoločenského kontraktu medzi občanom a štátom. V týchto krajinách vo všeobecnosti majú občania už tradične podstatne väčšiu dôveru vo svoj štát, ktorý im za ich dane a obetu v prospech celku poskytuje aj lepšie služby. Bezpečnosť je len jednou z nich.
kolektívna bezpečnosť
Slovenská republika zrušila povinnú vojenskú službu až po našom vstupe do NATO a EÚ. Týmto vstupom sa plnohodnotne zapojila do systému kolektívnej bezpečnosti, získala základné bezpečnostné garancie a mohutný spoločný odstrašujúci potenciál. Získala tým aj šancu podstatne znížiť svoj vojenský potenciál a náklady na vlastnú obranu. Základným predpokladom na zrušenie povinnej vojenskej služby bola práve naša účasť v systéme kolektívnej bezpečnosti a zdieľanie obranných kapacít.
Základnou podmienkou však bolo udržiavanie menšej, ale modernej, plne vybavenej a dobre vycvičenej armády. To mal byť náš príspevok do spoločnej obrany a súčasne nástroj na okamžité riešenie akejkoľvek krízy na vlastnom území, či už samostatne alebo do príchodu pomoci od spojencov. Takéto spôsobilosti a okamžitú schopnosť reakcie mohla zabezpečiť len malá profesionálna armáda, pripravená kedykoľvek konať. Treba však povedať, že my sme nikdy nezrušili všeobecnú brannú povinnosť obyvateľstva a povinnosť brániť svoju vlasť je priamo zakotvená v článku 25 Ústavy SR. Len sme pozastavili vykonávanie povinnej vojenskej služby.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.