v Bratislave začalo bez prestávky snežiť. Silný nárazový vietor vytváral až metrové záveje, teplota klesla na mínus 15 stupňov Celzia. Vonku zúrila fujavica, štípal neznesiteľný mráz. Viazla MHD, obchody ostali zatvorené a ľudia sa nedostali do práce včas. Mnohí využili na prepravu po meste bežky. Tak zneli dobové správy z povestnej kalamity v roku 1987. Podobná snehová kalamita bola aj v roku 1963. V posledných rokoch sa niečo podobné javí v hlavnom meste ako sci-fi. Dokáže byť ešte na južnom Slovensku vôbec riadna zima? A čo Vianoce? Sneží ešte vôbec alebo je sneh počas sviatkov len spomienkou na časy dávno minulé?
nesneží…
Sedíme v SHMÚ nad tabuľkami, do ktorých klimatológ Pavel Faško kvôli našej analýze prácne zapísal výšku snehu pre každý jeden decembrový deň od roku 1951. Vytypovali sme tri miesta na Slovensku, ktoré sme sledovali. Bratislava-letisko, Košice a Oravská Lesná. Aká tam bola počas decembra výška snehu desaťročia dozadu a aká je dnes?
„Sám som ostal prekvapený, ako jednoznačne to vyšlo,“ komentoval výsledok analýzy klimatológ Faško. Už letmým pohľadom na tabuľky je totiž zrejmá jedna vec – s pribúdajúcimi rokmi je vyplnených políčok čoraz menej. Prázdne políčka znamenajú, že žiaden sneh nebol. Platí to špeciálne pre Košice a Bratislavu, pričom v hlavnom meste je v posledných rokoch problém nájsť vôbec nejaké vyplnené políčko. V Oravskej Lesnej zas vidno inú vec – čísla, ktoré označujú výšku snehovej pokrývky, sú s pribúdajúcimi rokmi čoraz nižšie. Ale poďme postupne.
Počítali sme pravdepodobnosť, že na Vianoce nasneží. V období od roku 1988 do roku 2002 bola v Bratislave pravdepodobnosť bielych Vianoc 47 percent. Inými slovami, každé druhé Vianoce boli v hlavnom meste zasnežené. Niečo sa však zmenilo a v nasledujúcom pätnásťročnom období, teda od roku 2003 do roku 2017, táto pravdepodobnosť klesla na mizivých sedem percent. Vianoce na snehu boli počas tohto obdobia v Bratislave iba jediný raz, a to v roku 2012.
Klimatológovia však často upozorňujú, že treba byť opatrní. Počas Vianoc je z dlhodobého hľadiska špecifické počasie a často nastane oteplenie. Aby sme tento jav metodicky ošetrili, pozreli sme sa na to, koľko dní bol v Bratislave sneh počas celého mesiaca decembra, a to od roku 1951. Tu jednoznačne vidno, že počet decembrových dní so snehom rapídne klesá. V priemere bol v Bratislave v minulom storočí sneh počas pätnástich decembrových dní. Od roku 2003 je sneh skôr výnimkou a v priemere je v decembri nasnežené päť až šesť dní. „Keďže sa otepľuje, tak klesá množstvo snehu a ak ten sneh aj napadne, tak sa rýchlo roztopí. Vyskytujú sa skôr epizódy so snehom, a nie dlhšie obdobia,“ hovorí klimatológ Faško.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.