Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Európa pred kolapsom

.anton Vydra .spoločnosť .knižnica

Bulharský politológ Ivan Krastev je známy verejný intelektuál. Jeho vyjadrenia sa čoraz viac citujú v médiách. Môže za to jeho erudícia, kultúrny prehľad a ťah na bránu pri výklade problémov, s ktorými zápasí svet a najmä európsky projekt. Ako však čítať jeho knihu o kríze Európy?

Európa pred kolapsom Tom Grimbert/UNSPLASH

mohlo by sa zdať, že Krastevova kniha Čo príde po Európe? vnáša do spoločenského diskurzu priveľkú dávku pesimizmu nad starým kontinentom. Rozpad, kríza – to sú slová, ktoré sa v nej opakujú ako únavný refrén. Iste, všetci vieme, že Európa sa borí so svojím kritickým obdobím, vieme, aké nálady sa v nej vzmáhajú, že sa k životu prebrali fašistické hnutia a že sa darí populistom typu Orbán, ale aj Fico či Danko (očarený práve úspechmi maďarského premiéra). Keď Krastev hovorí o utečeneckej kríze, ktorá podlomila európsku ideu tolerancie, má na mysli to, že ju vystavila tvrdému testu. Ak sa ešte donedávna Európa pýšila ideami tolerancie, zdvorilosti, súcitu a ľudských práv, dnes sa ukazuje, aká plytká bola viera v tieto hodnoty, čo dokazujeme reakciami na utečeneckú krízu: múry a ploty.

pesimistické scenáre

Európa, ako ju vykresľuje Krastev, je kontinentom, ktorý si to plnou parou namieril priamo k svojmu rozpadu: „Európania považovali šírenie demokracie za podmienku bezpečného a prekvitajúceho sveta a migračná kríza vieru v tento predpoklad radikálne oslabila.“ Dnes by už mnohí Európania privítali radšej tvrdých diktátorov v moslimskom svete, ktorí by cez svoje hranice nepustili preletieť von azda ani muchu. Európa by si tak žila vo svojom uzavretom blahu, bezpečí a prosperite a mohla by naďalej veriť, že demokracia je základnou podmienkou pokojného života. Túto vieru si mnohí Európania nechali vziať. A vzali im ju populisti.

„Súcit Stredoeurópanov k iným utláčaným obyvateľom planéty je takmer nulový...“

Krastevova kritika Európy rozvracia zabehnuté predstavy o vrcholoch našej kultúrnosti: ľudské práva, tvrdí, nie sú typicky európsky výtvor, zrodili sa v 70. rokoch minulého storočia. Súcit Stredoeurópanov k iným utláčaným obyvateľom planéty je takmer nulový, za čo môžu aj politici, ktorí z toho ťažia. Utečenci, ktorí sa valia do bohatých krajín, tam idú zaiste aj z ekonomických dôvodov, pretože – hovorí Krastev – na krajine, v ktorej sa narodíme, záleží. Taká je totiž naša európska rovnosť. Krajina narodenia vášho dieťaťa bude garantom jeho budúcnosti a blahobytu. Ste pred pôrodom, choďte priviesť svoje dieťa na svet do Nemecka! Tieto veci pomenúva Krastev jasne a neúprosne.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite