štát prijal Listinu základných práv a slobôd, vyhlásil Ústavu a zaviazal sa chrániť zdravie jednotlivca. Preto trvá na povinnom očkovaní, chráni nefajčiarov, dohliada na bezpečnosť práce. Preto je jeho úlohou vytvoriť systém zdravotnej starostlivosti, ktorá je geograficky a časovo dostupná, ekonomicky prístupná, eticky prijateľná a kvalitná.
Ústava nepožaduje úplnú bezplatnosť zdravotnej starostlivosti. Ústava zakotvuje systém verejného zdravotného poistenia, ktorý kumuluje a prerozdeľuje prostriedky podľa zákona. Zdravotná poisťovňa musí uhradiť zdravotnú starostlivosť, keď jej to štát zákonom výslovne prikázal. V prerozdeľovaní zdrojov zdravotného poistenia je kľúčovým hráčom štát.
Môžeme tvrdiť, že podstatou a zmyslom bezplatnosti zdravotnej starostlivosti je jej dostupnosť a všetci poistenci majú rovnaký nárok na zdravotnú starostlivosť zodpovedajúcu ich objektívnym potrebám a požiadavkám aktuálneho vedeckého poznania v medicíne. Môžeme sa odvolať na nálezy českého ústavného súdu, podľa ktorých sa liečba nedá deliť na základnú, lacnejšiu, menej vhodnú a účinnú a na nadštandardnú, drahšiu, no vhodnejšiu a účinnejšiu. No pravda je aj to, že ekonomické možnosti štátu limitujú dostupnosť zdravotnej starostlivosti a zo systému zdravotného poistenia vieme prerozdeliť iba to, čo doň vyberieme.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.