asi o deň nato mi iná matka s kočíkom navrhla, že ma bude navigovať pri parkovaní. Išla okolo a videla, že mám málo miesta a dieťa v autosedačke. A keď chodím s dcérou v nosiči domov po nákupe, pravidelne sa mi prihovára skupinka dôchodcov. „Dobrý deň, mamička, ako jej je dobre, keď ju takto nosíte.“ Ešte nikdy som sa necítila tak veľmi súčasťou komunity, v ktorej žijem, ako teraz, keď som matkou.
o komunite matiek
Matky toho všeobecne zvládajú veľa. V rýchlom čase sa musia zorientovať v mnohom: v byrokracii okolo narodenia nového človeka, v rôznych žiadostiach, dávkach, potvrdeniach, poisteniach, návštevách lekárov, očkovaniach, vhodných hračkách, kočíkoch či autosedačkách. No aj v tom, prečo dieťa plače, čo sú to koliky, čo je tá divná chrasta vo vlasoch, prečo mám zrazu menej mlieka, kedy dokrmovať a ako. Teraz už chápem existenciu Modrého koníka, pretože všetky tieto veci som zadávala do Google aj ja. Komunita matiek je veľká, podporujúca a dostupná pri každodenných výzvach. Čítate články, vyhlásenia, zákony, príbalové letáky liekov a postupne ste v tých témach doma. Ešte nikdy som si tak nevážila iné matky, ako teraz, keď som sama matkou a mnohokrát bezradná.
Matky tieto témy riešia preto, lebo sa ich priamo dotýkajú. Výber pôrodnice? Zrazu viete o nemocniciach viac než Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Idete na sono bedrových kĺbov dieťaťa a vidíte, že jediný lekár v okolí chce za hodinu stihnúť 48 batoliat. Držíte číslo 41 a tušíte, že zdravotníctvo je na tom naozaj zle. A to som sa ešte nedostala k aktuálnej téme trojročných detí – kam do škôlky a či majú miesto; šesťročných – kam do školy; a viacročných – prečo sa v tej škole, panebože, učia definíciu piesne. Takto sa dá pokračovať až k seniorom.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.