tí, u ktorých prázdniny či dovolenky splnili žiaduci účel a naozaj nabrali chuť, energiu a odhodlanie do nového školského roka, sa aj tešia. Plánujú nové projekty, premýšľajú, ako výučbu ozvláštnia, nevedia sa dočkať, ako budú žiakov znovu motivovať, inšpirovať.
Nebudem sa tu rozpisovať o všetkom tom, čo v našom školstve nefunguje – ustavičné prerábanie osnov, biznis s učebnicami, zásadná reforma, ktorej sa nie a nie dočkať, zlé vybavenie škôl, podhodnotení učitelia, množstvo únavnej byrokracie, ministerstvo školstva, pre ktoré sú školy skôr rukojemníkmi než partnermi vo vzdelávaní národa. Tieto chronické symptómy zápalu švindľov už poznáme dôverne a sú síce témou, o ktorej sa dá rozprávať a písať aj veľa, aj zápalisto, ale nie o tom teraz chcem.
napriek všetkému to má zmysel
Teraz by som v duchu začiatku nového školského roka chcela písať trochu nádejnejšie. S vierou, že napriek všetkému má povolanie učiteľa zmysel. Má zmysel, pretože okrem základných zručností ako čítať, písať, počítať či množstva faktických vedomostí máme možnosť deti učiť aj množstvu ďalších vecí, pre zdravú a slušnú spoločnosť nesmierne dôležitých.
„Dieťa je špongia a to, čo vidí v učebniciach, je len časť toho, čo nasáva – často nepomerná a v konečnom dôsledku takmer zanedbateľná.“
Začína sa nám teda nový školský rok a my budeme okrem plnenia učebných plánov deti nabádať zdraviť aj za dverami triedy či školy a učiť ich tak základnej slušnosti. Budeme im vysvetľovať, že odpadky patria do koša, a učiť ich tak, že my sami prispievame k tomu, ako vyzerá svet okolo nás. Budeme deti počúvať a učiť ich, že na ich názore záleží. Budeme sa s nimi rozprávať a učiť ich tým vlastný názor formulovať aj vedieť si ho obhájiť relevantnými argumentmi.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.