Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Spomienky na Povstanie

.ján Ursíny .spoločnosť

Tento rok si pripomíname 74. výročie Slovenského národného povstania. Prinášame autentickú výpoveď účastníkov Povstania a text jedného z jeho organizátorov.

Spomienky na Povstanie ilustračná foto/profimedia

ráno 29. augusta som naštartoval auto a spolu s Jožkom Stykom sme sa vybrali do Banskej Bystrice. Auto som nechal pred Národným domom a na Veliteľstvo pozemného vojska k podplukovníkovi Golianovi sme išli pešo. Cestou sme stretli Gaba Rapoša, ktorý bol už počas Československej republiky v bratislavskom rozhlase. Požiadal som ho, aby nás čakal pred budovou veliteľstva, že ho pravdepodobne budeme čoskoro potrebovať. My sme išli do kancelárie majora Jozefa Marku, s ktorým som sa stýkal ešte počas jeho pobytu v Martine, kde bol veliteľom spojovacieho práporu. 

Minister Čatloš ho chcel preložiť i na front, on sa však ubránil a dostal sa do Banskej Bystrice na Veliteľstvo pozemného vojska. Ako som už uviedol, spolu s Golianom a majorom Ferienčíkom sa zúčastňoval aj na schôdzach ilegálnej Slovenskej národnej rady. Na chodbe veliteľstva sme sa stretli s majorom Mirom Veselom, ktorý nám oznamoval, že tam prišiel už v pondelok pred večerom, keď boli v Golianovej kancelárii plukovník Kanák a podplukovník Zverín. Padol im vraj do ruky londýnsky styčný dôstojník major Jaroslav Krátky, ktorý prišiel za Golianom. Kanák a Zverín ho odovzdali veliteľovi spravodajských dôstojníkov nadporučíkovi Kubovi, aby ho zaistil. 

„Nesmie nám byť ľahostajný ani osud našich českých bratov, hoci sa z nich mnohí nesprávne domnievajú, že republiku sme rozbili my.“

Ten však majora Krátkeho (krycie meno Zdeno) druhými dverami prepustil. Aby bola galiba dovŕšená, prišiel práve do Banskej Bystrice i Rudo Fraštacký, ktorý sa vrátil do Švajčiarska a doniesol odtiaľ správy od londýnskej vlády. Hlásil sa o prijatie u Goliana, nevediac, že v jeho úradovni bašujú Kanák so Zverínom. Tí vyšli pred kanceláriu a prehľadávali ho na chodbe. Vtom tam došiel major Vesel. Keď ho Fraštacký uvidel, zvolal na neho – ako to povedal sám Vesel – „Mirko, zachráň ma!“ Vesel zbehol dolu na strážnicu budovy, opýtal sa chlapcov, či chcú Nemcom pomáhať, či nie. 

Keď povedali, že nie, vyzval ich, aby si vzali zbrane, vraj idú zatknúť nemeckých pomáhačov.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite