Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Reakcie čitateľov: AD V. Ledecká: Chudoba má na Slovensku ženskú tvár?

.mária Zelik Leitner .spoločnosť .listy

O probléme, ako zladiť materstvo a kariéru slovenských žien, som v poslednom čase čítala niekoľko článkov. Väčšina z nich sa odvoláva na správu Európskej komisie, podľa ktorej je na Slovensku jeden z najvyšších rozdielov medzi platmi mužov a žien. 

a ten súvisí s príliš dlhou rodičovskou dovolenkou slovenských žien. Odporúčania na zlepšenie tohto stavu smerujú väčšinou k skoršiemu nástupu detí do jaslí.

Mňa tieto „odporúčania“ dosť iritujú. Stretávam sa s nimi prakticky každý deň, pretože žijem v Rakúsku, kde je zvykom dať dieťa do jaslí, keď je vo veku približne pätnásť mesiacov (Rakúsko má podobne nastavený sociálny systém ako Nórsko spomínané v pôvodnom článku). No moje deti do jaslí nechodili a nechodia. Starší syn už síce navštevuje materskú školu, no stále som doma s mladším 13-mesačným batoľaťom. Keď ma stretnú susedia a známi, je to častou témou rozhovorov a dobre mienených rád.

Napríklad: „Prečo ešte nechodí do jaslí, veď by ste mohli pracovať a zarábať?“ Na argumentáciu som pripravená, tak ihneď odpovedám: „Snažím sa pracovať z domu.“ No známi sa nedajú: „Ale veď by ste si oddýchli a deti by sa mohli skôr naučiť po nemecky.“ „Lenže ja som čítala, že pre prvé roky života je dôležité, aby dieťa bolo doma. Aby sa rozvíjala jeho osobnosť. Reč sa môže naučiť neskôr.“ Skúšam zdôvodňovať ďalej. Tu sa príbeh končí. S mojimi známymi sa ďalej nedohovoríme. Myslím, že nie celkom chápu, čo mám na mysli pod „osobnosťou“ a poznať reč je pre nich viac než viesť nejaké psychologické kecy. Ja to zase nechcem bližšie rozvádzať, pretože mi pred chvíľou praskli nervy a na môjho staršieho syna som kričala. A neviem, či sa tá osobnosť dieťaťa rozvíja aj s nervóznou a naštvanou matkou. 

Prečo zostávam s deťmi doma? Na začiatku môjho rozhodnutia boli rôzne výskumné štúdie z oblasti teórie vzťahovej väzby. No čím viac človek vie, tým si je menej istý... a život prináša rôzne situácie. Dnes by som to uzavrela, že je to rozhodnutie môjho sedliackeho rozumu, ktorý pozoruje moje deti a skúma, kedy sú pripravené na odchod z domu. 

Nemám nič proti tomu, keď sa politici snažia hľadať opatrenia, ktoré by napomohli lepšie postavenie žien v spoločnosti. Vyššia flexibilita v zamestnaní rodičov malých detí je podľa mňa krok správnym smerom. No niekedy mám pocit, že rešpekt sa meria pravítkom „som zamestnaný/á – zaslúžim si rešpekt!“ Ako ženu by ma viac potešilo, keby ma rešpektovali, a to aj napriek tomu, že mám vo svojej kariére trojročnú prestávku. Verte mi, že sa počas tých troch rokov snažím pracovať, koľko je len v mojich silách.

mária Zelik Leitner

 

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite