prečo ľudia vyhľadávajú a obľubujú vzory?
Ak je niečo, čo odlišuje ľudí od zvierat, tak je to narativita. Máme príbehy, ktoré si vieme odovzdať. Keď chce líška naučiť svoje mladé loviť, musí im to ukázať. My vieme podať príbeh, odovzdať skúsenosť zosumarizovaním, napísať to na papier. Takto vieme komunikovať aj s človekom, ktorý žil pred tisíc rokmi, niečo napísal a my si to teraz vieme prečítať. A príbehy majú hrdinov. Odovzdávať si príbehy a rozprávať sa o hrdinoch je niečo absolútne ľudské a mimoriadne prirodzené.
toto je dôvod, prečo hľadáme vzory?
Ťažko povedať, či ich hľadáme. Tie vzory sú tu, sú prirodzeným dôsledkom narativity. Máme radi príbehy, tie majú hrdinov. Každý hrdinský príbeh má redukciu, to každodenné, banálne, je prosté, to výnimočné býva zas často zveličené. Ideálne je, ak má superhrdina ešte aj nadprirodzené vlastnosti, to nás fascinuje. Vždy nás fascinovalo, keď vystúpil z radu niekto, kto vie niečo viac ako my. V dnešnej dobe superhrdinovia nevznikajú tak ľahko, pretože v minulosti bolo ťažšie overiť si, čo skutočne robil napríklad Jánošík. Vďaka dnešnej dobe sa lídri či politici alebo ďalšie výrazné postavy čiastočne odmýtizovali, ich rozhodnutia vieme overovať, médiá ich zachytia aj pri klamstve či v nelichotivej situácii. Žijeme v dobe „odčarovania“ postáv.
„Osoby, ktoré majú výnimočný status, napríklad ekonomický, máme tendenciu vnímať ako kompetentných aj v iných oblastiach.“
zdá sa však, že je našou potrebou mať hrdinov, aj tých mýtizovaných, napríklad Jánošíka či Svätopluka.
Áno, ale v dnešnej dobe je ťažšie „vytvárať hrdinov“ v radoch politikov či napríklad vedcov, mýty vznikajú ťažšie, keď vieme overovať realitu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.