Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Luxus triezvosti

.eva Čobejová .spoločnosť .architektúra

Nová Ročenka slovenskej architektúry obsahuje špičkové diela za roky 2016 a 2017. Jej editori usúdili, že ak chcú udržať rovnakú mieru kritickosti, musia sa uspokojiť s dvojročnou periodicitou.

Luxus triezvosti ARK SHELTER/SLOW CABINS | FOTO JONAS VERHULST

priniesť akýsi súhrn toho najlepšieho, čo sa na architektonickom poli urodilo, je zaužívanou praxou v európskych krajinách. Na Slovensku takáto ročenka vyšla prvý raz až na jar 2016. Celý projekt zastrešil kolektív autorov, ktorí pôsobia v Ústave stavebníctva a architektúry SAV (Henrieta Moravčíková, Peter Szalay, Katarína Haberlandová, Laura Pastoreková, k nim sa pridal ešte Martin Zaiček). 

A keďže ide o vedcov, pridajú do ročenky vždy aj štúdiu na tému, ktorú považujú v súčasnosti za dôležitú. (Tentoraz sa zaoberali problémami navrhovania a výstavby vo vzťahu k súčasnému slovenskému mestu.) Existujú aj iné modely architektonických ročných súhrnov, v Česku napríklad najlepšie stavby do ročenky vyberá vždy jeden človek, je to teda oveľa osobnejší výber. Na Slovensku sa však uchytil model inšpirovaný Nemeckom. Ako sa teda robí výber diel pre ročenku? Editori si robia vlastný terénny výskum, ako aj rešerš príspevkov uverejnených v tlačených periodikách či na odborných webových stránkach a na sociálnych sieťach. Zároveň však vyzvú architektov združených v Slovenskej komore architektov, aby poslali svoje návrhy. Takto predbežne vybrali takmer stovku diel a potom ich konzultovali s externými kritikmi (Irakli Eristavi, Martin Lepej, Pavol Paňák a Michal Sulo). Tak vznikol výber osemnástich najlepších architektonických diel, ktoré u nás vznikli v rokoch 2016 a 2017. 

čo bolo ocenené

Dobrý rodinný dom je síce veľkou architektonickou témou aj hodnotou, ale vždy je najväčšia pozornosť zameraná na to, aké verejné stavby sa postavili a či sú v zozname aj diela, ktoré nefinancovali súkromní investori, ale osvietené mesto či štátna inštitúcia. Z tohto pohľadu vyšlo tentoraz dobre mesto Prešov, ktoré zabodovalo revitalizáciou verejného priestoru nákupného strediska Centrum. Na prvý pohľad nič bombastické, ale autori ročenky považujú tento projekt z prešovského ateliéru zerozero za „revolučné prehodnotenie pôvodného priestoru, ako aj prehodnotenie chápania priestorového obsahu skrývajúceho sa pod pojmom verejné priestranstvo“. Zároveň však priznávajú, že verejnosť prijala tento projekt rezervovane. Ale za krátky čas sa novému námestiu na prešovskom Sídlisku II podarilo iniciovať „fenomén mestskosti vo všetkých jeho aspektoch“.

Ďalší verejný priestor, ktorý sa ocitol v ročenke, je Mestské kúpalisko v Košiciach. Išlo o obnovu pustnúceho, no architektonicky cenného funkcionalistického kúpaliska v centre mesta. Na jeho obnovu prispelo mesto Košice, ako aj Ministerstvo vnútra SR. Kúpalisko malo šťastie v tom, že sa pri jeho obnove podarilo nájsť spoločnú reč medzi architektom (Ladislav Hanuliak), pamiatkarmi a aj oboma verejnými investormi. Niečo samozrejmé, čo u nás vôbec nie je samozrejmé, skôr výnimočné.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite