na prvý pohľad to vyzeralo ako hoax, falošná správa, zvrátený žart. O hodinu však boli podobné články všade a ja som zistila, ako som sa mýlila. Nielen o tej prvej správe, ale aj o krajine, v ktorej žijem.
Nasledujúce hodiny a dni boli veľmi rýchle. Z počiatočného hnevu, žiaľu, strachu a odhodlania vznikol tím ľudí, ktorí sa rozhodli zorganizovať spomienkový pochod v Bratislave. Bola som jeho súčasťou. Takéto skupiny ľudí prirodzene vznikali vo viac ako 60 mestách na Slovensku aj v zahraničí, kde sa zorganizovali pietne spomienky. Ale politici to stále nebrali dostatočne vážne, nenastala u nich potrebná sebareflexia. Namiesto toho šírili klamstvá o iniciatíve Za slušné Slovensko, ktorá týmto vznikla, a vlastne o každom, kto sa dožadoval spravodlivosti. Je možné, že to naozaj nedokázali pochopiť. Nerozumeli, ako to, že ľudia dokážu nezištne pracovať na niečom dobrom pre túto krajinu a nemať z toho žiadny osobný profit. Ich roky prežité vo svete moci a arogancie, vo svete politiky, ktorá už dávno nie je pre ľudí, im znemožňujú uveriť tomu, že by to niekto mohol myslieť vážne a úprimne. Nerozumejú láske, dobru, ani žiadnemu dôvodu, prečo ľudia na námestiach stáli. Rozhodli sa urobiť to, čo im išlo najlepšie. Položili na stôl peniaze a čakali, že tak sa to vyrieši. Nestalo sa.
politické zemetrasenie
Vyvodenie politickej zodpovednosti má svoju veľkú váhu v kultúre štátu. Aj keď nejde o konkrétne riešenie problému, kauzy či podozrenia, je to obrovský symbol pre ľudí. Občanov, pre ktorých tu politici majú byť. Vo vyspelých demokraciách vidíme mnoho prípadov, keď sa vysokí funkcionári vzdali svojej pozície pre niekedy bizarné podozrenia alebo ich osobné „malé“ prešľapy. Takéto gestá sú v krízových situáciách potrebné na to, aby ľudia verili štátu a stále mali chuť sa podieľať na jeho smerovaní. Je dôležité vidieť, že pre vrcholového politika neznamená jeho pozícia viac ako to, na čo do nej bol zvolený. Pracovať pre ľudí, vytvárať hodnoty a prinášať reálne istoty.
„Na jeseň nás čakajú komunálne voľby. Volebná účasť býva vzhľadom na ich vážnosť mizivá.“
Na Slovensku je pojem vyvodenia politickej zodpovednosti nepopulárny. Od posledných parlamentných volieb v roku 2016 vyplávalo na povrch mnoho veľkých káuz. Či už ide o eurofondy v školstve, kauzu Čistý deň, kauzu Bašternák alebo mnohé iné. Vražda Jána a Martiny presahuje všetky z nich. Po pietnych pochodoch a zhromaždeniach, ktoré otriasli Slovenskom aj svetom, to však vládni politici stále nepochopili. Čakali, kým to zase raz ľudí prestane baviť, námestia sa upokoja a všetko pôjde ako predtým. Tvrdá práca organizátorov v mestách a vytrvalosť občanov na celom Slovensku, ktorí hlasno volali po slušnej a spravodlivej krajine, im to však nedovolili. Brutálna vražda dvoch mladých ľudí a najživšia občianska verejnosť od Nežnej revolúcie spôsobili najväčšie politické zemetrasenie za posledné roky. Odchod bývalého ministra vnútra, čo bola ešte vlani predstava takmer utopistická, bol absolútne nedostatočný. Sama seba som sa pýtala: dobre, ale čo teraz?
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.