nihilista vo mne – „nič som a na nič sa obrátim“ – by s tým totiž možno súhlasil. Rovnako aj realista, teda maskovaný cynik, by súhlasil: „ekonomické ukazovatele, dámy a páni, hovoria jasnou rečou, východné Slovensko je neproduktívne, neperspektívne“.
Ale súhlasiť nemôže moje obyčajné ja. V danom kontexte má totiž ono ničomné hodnotenie materiálnu podstatu. Básnik nám chce povedať: ňesu tam žadne peňeži. To je však vrcholne ignorantský verš. Kompletne totiž vymazáva z rovnice človeka, ktorý tam žije. Vraví mu, že je nikto. Lebo nič dovedené do dôsledkov – to je nikto.
Demokratická, slobodná a sebavedomá spoločnosť však uvažuje inak. Aktuálne sa môže inšpirovať napríklad oslavou storočnice Československej republiky, jednej z najkrajších spomienok našej kolektívnej pamäti. S ČSR si totiž automaticky pripomíname aj ideály humanizmu, na ktorých bola republika postavená.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.