väčšinu ľudí hlboko zasiahla krutá vražda dvoch mladých ľudí. Každý čo len trochu citlivý človek v tieto dni často myslí na nich a na rodiny, ktorým zo sveta predčasne odišli drahé bytosti. Sme zasiahnutí, smútime, spolucítime.
Tí z nás, ktorí majú deti, to hlboko preciťujú ako rodičia. Ja vlastné deti nemám, no táto udalosť ma zasahuje rovnako. Stojac v utorok večer sama pri mariánskom stĺpe na bystrickom námestí som našla odpoveď. Pomedzi kahance sa na mňa z fotografie pozerali usmiate tváre dvoch mladých ľudí a mne v mysli naskočilo: „Vnímaš to tak, akoby zabili Tvojich študentov.“
Od pondelka nedokážem hovoriť so svojimi študentmi o francúzskej morfológii, štylistike či literatúre, pretože mám chuť rozprávať sa s nimi o niečom úplne inom. O študentoch Jánovi a Martine, o pojme „elity“, o filozofických textoch starých vyše 400 rokov, platných i dnes. Niet na to lepšej pôdy, akou je filozofická fakulta. Keby som teraz mlčala, do konca života by som si to vyčítala.
„Sme zasiahnutí, smútime, spolucítime.“
Takže, milí moji študenti:
prosba prvá:
Skúste aj vy, ako Ján, úplne normálne, poctivo a zodpovedne robiť svoju každodennú prácu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.