zdá sa to absurdné, no v skutočnosti nám fyzika hovorí, že je úplne možné, aby sa čas uberal opačným smerom. Takýto vedecký postreh môžeme označiť za zbytočné fantazírovanie, ale to by bola chyba. A paradoxne, problémom, prečo si také veci nedokážeme predstaviť, je práve čas. Človek stredného veku už tu prežil približne 14 tisíc dní, keď mohol pozorovať, ako funguje svet a plynie čas, no vesmír tu už existuje 14 tisíc miliónov rokov a podľa všetkého ešte chvíľu potrvá. Presnejšie, ak sa vesmír neprestane rozpínať, čaká ho úplná tepelná smrť o 1099 rokov, čo je také veľké číslo, že keby sme ako jednotky použili sekundy alebo storočia, tak sa nám to bude stále zdať rovnako veľké. Človek si rýchlo zvyká a odmieta fantazírovanie. Považujeme sa za hodných určovať mieru toho, čo je možné. No prví predkovia človeka homo habilis sa objavili pred dvoma miliónmi rokov a celé tie dva milióny rokov sa im zdalo nemožné, že človek bude raz lietať a v okamihu cez nejaké elektromagnetické vlny posielať na druhý koniec sveta vtipné jaskynné maľby (dnes tzv. memes). A predsa posledných sto rokov sa nám to zdá úplne samozrejmé, a keď bývate v Ivanke pri Dunaji, tak po čase vás už aj tie, sedem generácií dozadu úplne nemožné lietadlá prestanú fascinovať. Čiže historicky, človek veľkú časť času žil v mylnej predstave toho, čo je možné.
Einsteinovi sa okrem iných relatívne podstatných zásluh pripisuje aj výrok: „Predstavivosť je dôležitejšia než poznanie. Pretože poznanie je obmedzené tým, čo vieme a čomu rozumieme, no predstavivosť dokáže obsiahnuť celý svet a všetko, čo kedy bude možné poznať a pochopiť.“ A mal pravdu. Nedávno, na jednej prednáške o tom, že svet sa nedá rozložiť na zdrojový kód informácií, ktosi z publika položil otázku, či by sme predsa len nemohli uvažovať o informácii ako základnom stavebnom kameni univerza, ak by bol stvorený Bohom.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.