časť tých prípadov sa končí tragicky, smrťou človeka. Jeden by si naivne pomyslel, že zákon pamätá na to, ako tragédiám predísť. Figu borovú!
Streda obed, obchodné centrum na periférii Bratislavy. Dovnútra vchádza pomalou chôdzou starší pán, asi šesť metrov pred ním veľký tmavý vlčiak – bez vôdzky a bez náhubku. Občas poslúchne pána, občas nie. Sedím na lavičke a pozorujem dvojicu, ako aj apatické okolie. Pes začne štekať na ochranku, tá sa smeje.V kaviarni centra si objednám presso. Starší pán prichádza dnu, vlčiak (voľne a bez náhubku) prichádza k hosťom a očucháva nás. Mám rád psov, toto mi však prekáža. Do hlavy psa nevidím. Slušne požiadam majiteľa, aby si psa uviazal na vôdzku alebo aby mu dal náhubok. S vami sa budem baviť, až keď sa mi bude chcieť – znie arogantná odpoveď. Vstanem teda a požiadam čašníčku, aby s tým niečo urobila. On je taký, chodí sem pravidelne, nič s tým neurobíme – znie tichá odpoveď.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.