veľtrh sa koná vždy štyri dni a zúčastňuje sa na ňom i Slovensko svojou národnou expozíciou. Každý rok má niektorá vybratá krajina právo prezentovať sa prednostne ako partnerská krajina veľtrhu. V tomto roku to bolo Španielsko, Slovensko toto privilégium ešte nikdy nevyužilo. Pravdu povediac, ani sa nedivím, pretože prezentácia našej krajiny patrí už pravidelne medzi najslabšie expozície na veľtrhu. A túto „úroveň“ si zanovito zachováva dlhé roky. Presvedčiť sa o tom môže každý návštevník veľtrhu.
Dlhé roky bola reprezentácia Slovenska v zahraničí zverená do starostlivosti organizácie Slovenská agentúra pre cestovný ruch (ďalej SACR), ktorá podliehala pod gesciu Ministerstva dopravy a regionálneho rozvoja. To sa však zmenilo, keď v roku 2016 bola SACR rozhodnutím terajšieho príslušného ministra zrušená a stala sa z nej sekcia v rámci uvedeného ministerstva.
Dlhé roky bola mnohými subjektmi činnými v cestovnom ruchu SACR kritizovaná za svoju slabú činnosť v oblasti propagácie našej krajiny v zahraničí a za svoju chabú vydavateľskú činnosť. Zrušením SACR sa dosiahlo len to, že propagácia Slovenska je ešte slabšia ako v minulosti a vydavateľská činnosť je doslova úbohá.
„A problémom je aj macošský prístup štátu, ktorý na propagáciu už roky dáva peniaze len zo štrukturálnych fondov EÚ.“
Túto úbohosť potvrdilo Slovensko aj tento rok na veľtrhu Ferienmesse vo Viedni, ako aj na veľtrhu ITF Slovakiatour v Bratislave. Nenašiel som na našom stánku jediný nový propagačný materiál, aj som si ho osobne pýtal od prítomnej pracovníčky. A náš národný stánok vo Viedni už roky býva tvorený subjektmi, ktoré si za vystavovanie samy zaplatia. Objavujú sa tam preto nejaké kúpele, vedľa nich nemenované múzeum a vedľa nejaký hotel. Naša prezentácia nemá žiadnu koncepciu, invenciu, ničím nepriláka. Potenciálny záujemca nedostane žiadne globálne informácie o Slovensku, pretože každý vystavujúci subjekt propaguje za svoje peniaze seba, čo je logické.
Ako sa to má robiť, to prezentujú už dávno zástupcovia Českej republiky, Maďarska, Slovinska a posledné roky aj Rumunska či Bulharska. Už aj tieto balkánske krajiny nás predbehli a pochopili nutnosť dobrej propagácie. Kladiem si často otázku, či sme skutočne už tak nemohúci, že sa ani nevieme poučiť z toho, ako to robia iní?
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.