aj preto znie filozofia moderným ušiam už len ako antický mýtus. Alebo sa slovo „filozofia“ používa na označenie životného prístupu, akokoľvek nepremysleného. Tiež som si všimol, že pre univerzitných študentov sú náborové akcie veľkých konzultantských spoločností rok čo rok populárnejšie než diskusie o osude Západu či historické a filozofické semináre. Mladí inteligentní ľudia čoraz viac čítajú manažérske príručky a nepoznajú klasické romány. Navyše, pokroky v poznaní či hlboké akademické eseje nepatria ani zďaleka medzi najčítanejšie články na internete. A kto dnes dokáže vymenovať, kto sú veľkí myslitelia súčasnosti? Povráva sa aj o postfaktickej dobe, kde pravda stráca hodnotu a konšpiračné teórie naberajú na sile. Prečo nevznikajú myšlienky, ktoré by dokázali nadchnúť spoločnosť? Kde hľadať príčiny krízy poctivého myslenia?
Predseda Ian Ramsey Centre for Religion and Science v Oxforde Alister McGrath píše, že jeden z dôvodov, prečo sú Lewisove Kroniky Narnie a Tolkienov Pán Prsteňov také silné a krásne príbehy, nie je len v tom, že sú šikovne napísané a pripomínajú nám hodnotu strateného detstva, ale preto, že sa v nich skrýva omnoho viac. Podľa McGratha tie príbehy rezonujú s najhlbšou štruktúrou reality a potvrdzujú tým ľudskú intuíciu, že náš vlastný príbeh je súčasťou niečoho väčšieho a grandióznejšieho. Niečoho, čo sme na chvíľu zahliadli a vďaka tomu môžeme vidieť svet úplne v inom svetle. Dvere sú pootvorené, závoj sa dvíha, hmla sa rozostupuje a my môžeme vstúpiť do úplne nového sveta. Presne ako v Kronikách Narnie. A tieto slová nie sú zo žiadnej Shakespearovej divadelnej hry z obdobia okolo roku 1600, ale z pera renomovaného profesora vedy a náboženstva v 21. storočí, keď vieme sledovať kolízie protónov či meniť DNA. Moderná metafyzika si kladie otázku, čo tvorí štruktúru reality. A podľa McGratha to nie sú ani atómy ani galaxie, ale príbehy. Príbehy sú za všetkým, čo tu je.
Napriek tomu, že každý rok počet vedeckých štúdií rastie, čoraz viac sa darí jednoduchým polopravdám a vedci sa tešia čoraz menšej popularite. Filmové a hudobné hviezdy vystriedali mysliteľov na tróne popularity. Koľko slovenských vedcov, filozofov alebo spisovateľov poznáme pre silu ich myšlienok? A koľko spevákov, športovcov či hercov? O kom píšu najčítanejšie médiá a koho si pozývajú do večerných tolkšou? Je to chyba spoločnosti alebo súčasní akademici neponúkajú príbeh, ktorý by rezonoval s tým, čo je skutočne dôležité?
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.