Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Smutný obraz Testovania 5

.martin Mojžiš .spoločnosť

Celoštátne testovanie piatakov odhalilo prekvapujúce rezervy v matematickej aj čitateľskej gramotnosti. Nie však u tých piatakov. Nečakane zle z tohto testovania vychádzame my dospelí.

Smutný obraz Testovania 5 JANA BIROŠOVÁ/SITA 22. november 2017 Bratislava: Testovanie piatakov potvrdilo len niečo, čo už dávno vieme. No školy z výsledkov môžu zistiť, kde ich žiaci zaostávajú.

na tlačovej konferencii k výsledkom Testovania 5-2017 povedala riaditeľka NÚCEM (Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania) Romana Kánovská: „Celkovo sú výsledky pomerne uspokojivé, avšak keď sa pozrieme na výsledky jednotlivých krajov, keď sa pozrieme na regionálne rozloženie úspešnosti, tak tam už vidíme významné rozdiely. A ak sa pozrieme na úroveň okresov, tak tie výsledky sú akoby roztvárajúcimi sa nožnicami medzi východom a západom. Tohtoročnými meraniami sa potvrdzujú výsledky z minulých rokov, že s rastúcou mierou nezamestnanosti a zhoršujúcimi sa sociálnymi a ekonomickými podmienkami od západu na východ sa výsledky detí zhoršujú.“ Noviny na druhý deň prerozprávali tieto informácie tak, že testovanie piatakov ukázalo priepastné rozdiely medzi krajmi a že východniari v testoch pohoreli. Nič z toho nie je pravda.

V prvom rade nie je pravda, že by rozdiely medzi východom a západom boli dramatické. Výsledky testovania totiž hovoria, že výsledky v Košickom a Prešovskom kraji boli iba o šesť až sedem percent horšie ako národný priemer, ktorý bol o čosi vyšší ako šesťdesiat percent. To však nie je všetko. V dvoch východoslovenských krajoch bolo najviac detí – takmer deväť percent – z takzvaného sociálne znevýhodneného prostredia (čo je eufemizmus pre deti z rómskych osád). Tieto deti dosahovali dramaticky podpriemerné výsledky a o niekoľko percent znižovali výsledok týchto dvoch krajov. Ak uvážime tento efekt, dostanú sa obidva východoslovenské kraje takmer na úroveň národného priemeru. Tak aké nožnice?

Korunu tomu nasadzuje tvrdenie, že merania potvrdili závislosť výsledkov detí od sociálnej a ekonomickej situácie rodičov. Toto tvrdenie nemôže byť pravdivé z celkom jednoduchého dôvodu: testovanie piatakov ani deviatakov nič také nemeria – nezisťuje plošne, z akých rodín pochádzajú jednotlivé deti. Isteže, všetci vieme, že existuje korelácia medzi príjmami rodičov a ich vzdelaním na jednej strane a študijnými výsledkami detí na strane druhej. Lenže to vieme odinakiaľ, nie z týchto testov. A ak túto všeobecnú vedomosť vezmeme do úvahy, zistíme, že Testovanie 5-2017 nám vlastne nehovorí nič, čo by stálo za rozruch. Ak výsledky detí do značnej miery kopírujú napríklad nezamestnanosť v jednotlivých krajoch a okresoch, potom nám to o slovenských školách hovorí to, že sú všade približne rovnako kvalitné či nekvalitné.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite