Bývalý šéf rozhlasu po odchode z RTVS: O svojich nových podriadených som sa dozvedel z tlačovej správy
Václav Mika by bol dobrý politik, hovorí Vincent Štofaník (40), ktorý doteraz šéfoval rozhlasovej časti RTVS. Odišiel, lebo mu nový generálny riaditeľ Jaroslav Rezník vyberal podriadených bez jeho vedomia.
Vincent Štofaník (40) pracoval v Rádiu Lumen, v Rádiu Twist a televízii TA3, kde moderoval a bol šéfredaktorom investigatívnej relácie Čierny Peter. Z televízie odišiel pre zásahy vedenia, ako jeden z bývalých reportérov potvrdil existenciu čiernych a bielych zoznamov firiem, o ktorých sa mohlo, či nemohlo informovať. V roku 2008 sa stal šéfdramaturgom Rádia Slovensko, od roku 2011 ako riaditeľ informačných programových služieb šéfoval Rádiu Slovensko a Rádiu Regina, od roku 2013 viedol v rámci RTVS celú rozhlasovú časť.
Ako vyzerali prvé týždne po nástupe nového generálneho riaditeľa Jaroslava Rezníka v RTVS?
Môžem hovoriť najmä o situácii v rozhlase, televízne prostredie poznám skôr zo spoločných stretnutí manažmentov. V rozhlase vyzerali prvé týždne v zásade štandardne. Od začiatku bolo cítiť, že nový generálny riaditeľ je v tomto prostredí doma, keďže v minulosti bol dve funkčné obdobia riaditeľom vtedy ešte samostatného Slovenského rozhlasu. Z môjho pohľadu je však na škodu veci, že nevenoval viac času komunikácii so stredným manažmentom, teda šéfmi jednotlivých rádií.
Možno preto, že s nimi už vtedy veľmi nerátal.
To si nemyslím. Skôr to bolo o tom, že si každý určuje svoje priority. Pre nového generálneho bolo vtedy zrejme skôr prioritou externé prostredie, teda ľudia, ktorí v minulosti pracovali v Slovenskom rozhlase, a mali chuť sa do verejnoprávneho prostredia vrátiť. Myslím si, že to nebola Rezníkova iniciatíva, ale že sa mu tí ľudia skôr sami hlásili, a on ich prijal. Je škoda, že situácia v rozhlase ešte nie je stabilizovaná. Sú tam noví aj starí šéfdramaturgovia, sú tam ľudia, ktorí chcú ešte odísť, aj ľudia, ktorí ešte len budú nahradení.
Uvažovali ste, že by ste v RTVS zostali?
Určite áno, najmä v posledných týždňoch.
Prečo ste chceli v RTVS zostať a prečo to tak nakoniec nedopadlo?
Pracoval som v rozhlase presne deväť rokov, nastúpil som 1. novembra 2008 a odišiel som k 30. októbru 2017. Urobilo sa veľa práce a mal som chuť pokračovať. Povedal som síce, že nový riaditeľ mohol viac komunikovať so stredným manažmentom, no zároveň musím priznať, že ja som s ním mal možnosť hovoriť. Mal som pocit, že čo sa obsahu týka – teda toho, ako má rozhlas vyzerať – sme sa vo veľa veciach zhodli.
Nakoniec ste sa však nedohodli.
Nie. Dlho nebolo jasné, či naozaj odídem, generálny riaditeľ mal záujem, aby som zostal.
Čo bolo teda dôvodom, že ste sa rozhodli odísť?
Personálna politika, teda obsadzovanie postov šéfov jednotlivých rádií. Posledné týždne dochádzalo k zmenám, pri ktorých som nebol v zhode so svojimi novými podriadenými ani s ich predstavami o tom, ako by malo verejnoprávne rádio vyzerať.
Vy máte pomerne diplomatický jazyk. Skúsim sa spýtať priamo – dosadzoval vám Rezník do rozhlasu ľudí bez vášho vedomia?
Áno, šéfdramaturg Rádia Slovensko, Michal Dzurjanin, ktorý sa po mne stal aj šéfom celého rozhlasu, bol vymenovaný bez môjho súhlasu a vedomia. Dozvedel som sa o tom z tlačovej správy.
Bol problém v spôsobe, akým sa Dzurjanin na čelo najpočúvanejšieho Rádia Slovensko dostal, alebo ste mali problém aj s ním ako osobou?
Pre mňa bol zásadný problém aj ten spôsob. Vnímal som to ako prejav istej nedôvery voči mne. Druhý problém bol v tom, že si s Michalom Dzurjaninom síce ľudsky rozumiem, tykáme si, no nesúhlasil som s jeho víziou Rádia Slovensko do budúcnosti. Z môjho pohľadu má svoju víziu postavenú na veľmi silnom spomienkovom optimizme.
Nové vedenie pri Dzurjaninovi, ale napríklad aj novej šéfke rozhlasových správ, Petre Stano Maťašovskej, zdôrazňuje, že sú to skúsení profesionáli, lebo v rozhlase už robili…
…ako redaktori. Ja poznám veľmi veľa ľudí, ktorí so mnou pracovali v televízii TA3 či v rádiu Twist, boli výborní redaktori, ale nikdy by neboli dobrí manažéri či šéfovia rádií. Na to nemôžete mať len nejakú svoju osobnú predstavu, alebo nejaké svoje zbožné priania, ale obhájiteľnú víziu podporenú analýzami a dátami. Pokles záujmu o rádiá vo všeobecnosti ako médium je za posledné roky taký prudký, že šéfom rádia dnes nemôže byť človek, ktorý s nostalgiou spomína na to, aké to bolo kedysi, ale nemá víziu, ako urobiť rádio atraktívnym pre dnešného poslucháča.
V čom tkvie spomienkový optimizmus Michala Dzurjanina, ktorý sa stal nakoniec novým šéfom celého rozhlasu?
Čas ukáže, čo zo svojich predstáv zrealizuje. Dnešný rozhlas silno pracuje s takzvanou mapovacou štúdiou. Za Václava Miku sa robila dvakrát, aj keď to nie je lacná záležitosť. Je to podrobný výskum, kam majú jednotlivé rádiá smerovať, a odpovedá na otázku, ako si zachovať verejnoprávny obsah pri modernejšej atraktívnejšej forme. Takéto nástroje ľudia, ktorí robili v rozhlase pred rokmi, nemali. Obávam sa, že nový manažment sa spolieha skôr na intuíciu, než na analytiku a dáta. Aby sme si rozumeli – ja netvrdím, že sa má rozhlas prispôsobiť poslucháčom celého trhu, teda komerčným staniciam. Mapovacia štúdia odpovedá na otázku, čo očakáva poslucháč verejnoprávneho rozhlasu.
Aby sme si to vedeli predstaviť – čo sa napríklad v takej mapovacej štúdii rieši?
Napríklad to, či chce poslucháč rozhlasu jeden hodinový športový magazín denne, alebo skôr viac kratších športových vstupov počas dňa. Či chcú priame rozhlasové prenosy z futbalovej či hokejovej ligy, a na ktorom okruhu. Pýtali sme sa napríklad aj na to, kedy a aké počasie chcú počuť, akú predpoveď chcú počuť ráno, akú večer. Sú to konkrétne otázky, ktoré pomáhajú nastaviť rádio pre verejnoprávneho poslucháča. Nie sme otrokmi týchto prieskumov, RTVS musí plniť zákonné povinnosti a byť aj pre menšinového poslucháča, ale napríklad pri formálnej stránke relácií sú takéto prieskumy dôležité.
Čiže, dnes sa rádio formátuje na základe výskumu publika a dát, zatiaľ čo noví Rezníkovi ľudia sa spoliehajú na to, čo zažili kedysi?
Asi tak, ale je tu ešte jedna vec. Dnes má Slovenský rozhlas deväť okruhov. Ak budeme za samostatné rádiá rátať aj Rádio Regina Stred a Rádio Regina Východ, tak vlastne jedenásť. My môžeme menšinové témy zaradiť na okruhy, ktoré sú na to určené – napríklad artovejšie Rádio Devín, alebo alternatívnejšie Rádio_FM. Máme kam umiestniť dobrý obsah a nemusíme dávať všetko na Rádio Slovensko, ktoré je predsa len ladené mainstreamovejšie. No zdá sa mi, že nové vedenie rozhlasu, a to sa týka aj generálneho riaditeľa, premýšľa o Slovenskom rozhlase len ako o Rádiu Slovensko.
Čiže, čo nie je na Rádiu Slovensko, pre nich ako keby ani neexistovalo?
Presne tak. To je veľmi spiatočnícky pohľad. Len jasná profilácia staníc má budúcnosť, veď to vidíme aj na internete, kde si ľudia vyberajú špecializované streamy a počúvajú, čo chcú. Rádio Slovensko dnes už nemôže vysielať aj rozhlasové hry, aj poéziu, aj folklór, aj oldies hity…
…aj program Pozor, zákruta? Rezník mal v projekte návrat Zákruty z Reginy na Rádio Slovensko.
O tomto sme sa bavili, lebo som mal pocit, že on to vníma tak, že ja mám problém vrátiť Zákrutu na Rádio Slovensko. Niekoľkokrát som povedal, že s tým nemám problém, ale len pod podmienkou, že to nebude to, čo bolo. Chcel som, aby sa vytvoril projektový tím, ktorý pripraví pilotné relácie, a povieme si, či majú formu, ktorá zodpovedá dnešku. A povieme si aj to, ako často by sa relácia vysielala. Moja predstava bola vysielať Zákrutu v piatok popoludní a v nedeľu podvečer, vtedy, keď je na cestách najviac motoristov. Zákrutu na Rádiu Slovensko som apriori nikdy neodmietal, len neverím dennému hodinovému motoristickému magazínu. Zákruta je silná značka, ale to je málo. Musí mať aj silný obsah.
Mnohí noví ľudia v manažmente RTVS, ale aj v spravodajstve prišli z tlačových odborov ministerstiev a úradov. Čo si o tom myslíte?
Ja by som sa tak nerozhodol, veľmi by som zvažoval, kto z ľudí, čo robili pre ministerstvá a politikov, by mali dostať priestor v médiách. Ľudsky to chápem, nový generálny riaditeľ musí budovať svoj tím na základe odbornosti a dôvery, a na trhu nie je ľahké získať kvalitných ľudí pre verejnoprávne médium, aj vzhľadom k platom, ktoré tam sú. Na druhej strane, inštitúcii aj tým ľuďom by prospelo, keby pred nástupom do RTVS istý čas strávili mimo politiky a úradov. Pracovať pre ministerstvo, ktoré je obsadené politicky, a tváriť sa, že som tam pracoval ako odborník, alebo len obyčajný referent, neobstojí nielen pred novinármi, ale ani občanmi.
Je problém skôr v imidži – teda tom, ako to vyzerá – alebo ten človek môže reálne rozmýšľať v rámcoch, ktoré si priniesol z ministerstva či tlačového odboru?
Človek, ktorý pracuje pre ministerstvo alebo nejakého politika, sa do istej miery stáva neslobodným, a to je pre prácu v médiách hendikep. Prináša si nejaké vnútorné nastavenie a autocenzúru, inak sa pozerá na riziko, ktoré môže nejaké jeho rozhodnutie priniesť.
Čiže mu môže chýbať odvaha?
Napríklad. A okrem toho jednoducho má vyššiu mieru autocenzúry.
Ešte v čase, keď ste v rozhlase boli, nové vedenie Rádia Slovensko zastavilo rozhovor moderátora Petra Konečného s režisérkou dokumentu o slovenskom pôrodníctve, ktorý sa mal odvysielať v jeho relácii V kine. Ako ste sa na to pozerali?
Ja som sa o tom dozvedel od Michala Dzurjanina, ktorý to napriamo riešil s generálnym riaditeľom. Myslím si, že ten problém sa týkal viacerých relácií. V debatách Z prvej ruky či K veci podľa mňa existuje dostatok priestoru, kde sa o podobných témach dá diskutovať, lebo tu môžu dostať slovo všetky strany. Relácia V kine s Petrom Konečným je krátka, je to dva krát päť minút. Tu nie je priestor, aby sa kontroverzným témam venoval na nejakej širšej ploche. Ak by sa Peter Konečný, ktorého považujem za výborného filmového kritika, v rozhovore venoval len filmu a režisérskej tvorbe, nebol by žiadny problém. No ak sa rozhovor dotýkal aj obsahu filmu, a ide o tému, kde je potrebné, aby dostala priestor aj druhá strana, tak by som sa rozhodol rovnako, ako sa rozhodol šéf Rádia Slovensko Michal Dzurjanin.
Takže s jeho rozhodnutím súhlasíte.
Áno. V RTVS musíte mať na zreteli, že vaše vysielanie hodnotí Rada pre vysielanie, na ktorú sa dotknuté osoby môžu obrátiť. Existovalo by veľké riziko, že by na licenčnej rade uspeli. Neviem, ako už potom prebiehala komunikácia medzi autorom a Michalom Dzurjaninom, ale vzhľadom na to, o čom je tá rubrika, aký má priestor, a že tam nie je možné dostať komentár druhej strany, bolo Dzurjaninovo rozhodnutie správne. Na takéto témy sú v rozhlase iné relácie, K veci či Z prvej ruky.
Pri rôznych zmenách v RTVS sa objavuje otázka, čo bude s Rádiom_FM. Vy to viete?
Za tie tri mesiace od nástupu Jaroslava Rezníka sme sa o predstavách nového vedenia o Rádiu_FM nestihli detailne rozprávať.
Ako by malo podľa vás pokračovať? Vy ste hudobné vysielanie na FM-ku doplnili o večerné diskusie, väčšiu váhu získalo hovorené slovo. Je to cesta?
Rádio_FM je unikátna programová služba, dosahuje optimálne čísla, porovnateľné napríklad s Rádiom FM4 v Rakúsku. Má počúvanosť na úrovni troch percent, čo bol náš cieľ. Má poslucháčsku základňu a vie si ju udržať. Rádio_FM je doplnková programová služba, nemá oslovovať masy, ale darí sa mu presne v tej cieľovej skupine, v ktorej sa mu dariť má. A dosiahlo by ešte vyššiu počúvanosť, keby malo väčšiu podporu od RTVS v oblasti marketingu, ale najmä, keby malo kvalitnejšie pokrytie. Málokto si uvedomuje, že Rádio_FM si na juhu vymieňa frekvencie s Rádiom Patria. Na viacerých frekvenciách od rána od šiestej vysiela Patria, a až od osemnástej tam začína vysielať buď Rádio_FM, alebo Rádio Devín.
Takže vy ste s obsahom na FM-ku spokojný.
Áno, mal som dostatok priestoru meniť ho, ak by som s ním spokojný nebol. Rádio_FM je nastavené dobre, pomohol by mu však lepší marketing a pokrytie. Ale to už zrejme vyrieši len digitalizácia.
Je dobre, že FM-ko nehrá slovenských interpretov, ktorých hrajú napríklad na Exprese? Zrejme sa môžu objaviť snahy otvoriť ho pre Desmod či IMT Smile.
Rádio_FM nie je nástupnícke rádio starého Rock FM Rádia. Je zamerané na alternatívnejšiu hudbu. Keď sa bavíme o slovenskej hudbe vo verejnoprávnom rozhlase, nemôžeme sa pozerať len na jeden okruh. V skutočnosti nenájdeme známejšieho slovenského interpreta či kapelu, ktorá produkuje aj technicky kvalitnú hudbu, a ktorú by sme v rozhlase nehrali. Desmod, No Name a IMT Smile hrajú v Rádiu Slovensko a v tých najvyšších rotáciách. A zase, trebárs Dušana Grúňa či Marcelu Laiferovú, ktorých nehrá Rádio Slovensko, počuť v Rádiu Regina.
Nepovažujete za svoju chybu, že ste za svojej éry v rozhlase nepostavili samostatný spravodajský okruh hovoreného slova, na štýl Českého rozhlasu Plus?
Bol by som rád, keby takéto rádio v Slovenskom rozhlase vzniklo, ale naozaj na to neboli peniaze. Ak chcete robiť takúto stanicu, musíte mať naozaj veľký tím ľudí. Ja si myslím, že takéto rádio by na Slovensku prežilo, ale rozhlas na to teraz ľudí nemá. Nemohli by sme to vysielať v takej kvalite, aby som vám tu teraz nemusel vysvetľovať, prečo to z hľadiska obsahu a kvality nevyzerá tak, ako by si poslucháči zaslúžili.
Počúvate Rádio Aktual? Čo hovoríte na tento pokus o súkromné spravodajsko-publicistické rádio?
Prvé týždne som ho počúval pravidelne, teraz už trochu menej, vytvoril som si už nejakú predstavu. Mňa osobne až tak neoslovilo, ale nehovorím, že si ho sporadicky v aute nezapnem, podobne ako si sporadicky občas pozriem TA3. Dnes, keď vám všetky správy prídu samy do mobilu, musí spravodajsko-publicistické rádio ponúknuť mimoriadne kvalitný obsah a nadstavbu, v podobe rozhovorov či analýz, aby im dokázalo konkurovať. Rádio Aktual určite vypĺňa nejaké miesto na trhu, ale ak hovorím, že verejnoprávne médium nemá na naozaj výborné spravodajské rádio peniaze, tak si treba priznať, že súkromný sektor na to peniaze nebude mať nikdy.
Kde vidíte budúcnosť rozhlasu? Posunie sa k podcastom? Ako bude vyzerať rádio v ďalších rokoch?
Technologicky vidím budúcnosť rozhlasu jednoznačne v digitalizácii. Len dúfam, že kým sa na Slovensku rozhlas naplno digitalizuje, nepríde nejaká nová technológia, ktorá zase všetko zmení. Skôr sa obávam, že to tak aj bude. Problém však je, že aj keď v niektorých oblastiach Slovenska postupne začínajú rádiá vysielať digitálne, nerobí sa nič v oblasti marketingu a ľudia nevedia, aké rádiá si majú kupovať, aby digitalizované vysielanie mohli prijímať. Nikto sa dnes pri kúpe auta nepýta, či má autorádio nielen FM prijímač, ale aj DAB+ prijímač, aby si rádiá mohol naladiť digitálne. Nie je vôbec správna cesta, že sa pre Rádio Patria teraz spúšťali strednovlnné vysielače. To je prežitok, najmä z hľadiska kvality zvuku. Pri televízii sa všetci zaujímame o to, či ju budeme môcť pozerať minimálne v HD kvalite, s archívom či pretáčaním obrazu, len pri rádiu sa tvárime, že sa bude naďalej počúvať FM signál.
A okrem technológie?
Jednou z vecí, ktoré sme spustili v rozhlase tento rok, bol Archív Extra, ktorý ponúka rozhlasové hry či rozprávky na stiahnutie. Unikátna vec, ktorá rieši, ako úspešne distribuovať kvalitný obsah k poslucháčovi. Ani ten najtalentovanejší šéfdramaturg nedokáže umiestniť rozhlasovú hru vo vysielacej štruktúre v takom čase, aby zasiahla všetkých poslucháčov, alebo aspoň väčšinu z nich, ktorí majú záujem tú hru počúvať. Takto sa poslucháč rozhodne sám, kedy si hru vypočuje. Stiahne si ju a vypočuje napríklad v aute. To je ako TV archív, ktorý ponúkajú kábloví operátori.
Ste v kontakte s Václavom Mikom?
Občas si zatelefonujeme. Vnímam, čo robí, viem, že sa venuje rodinným povinnostiam. Sme v kontakte, ale nič spolu nepripravujeme, ani som s ním neriešil otázku môjho odchodu z RTVS.
Čiže ani vám neprezradil, čo chystá?
Nie, ale myslím si, že v tom, čomu sa možno chystá venovať, má veľké šance byť úspešný. Ľudia vnímajú, ako on hovoril, jeho misiu v RTVS, ako úspešnú.
Pôjde do politiky?
O tom som sa s ním nikdy nerozprával.
Tak inak. Bol by z Václava Miku dobrý politik?
Bol.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
