vchádzame do komplexu tehlových budov, ktoré napriek viditeľnej modernosti zapadajú do londýnskej štvrte plnej múzeí. Chodníkmi posypanými žltým a oranžovým lístím prebiehajú študenti a na rozdiel od nás presne vedia, do ktorej z nich smerujú.
Aj my nakoniec nájdeme tú správnu a z metropolitných ulíc plných angličtiny a rôznych ďalších jazykov odrazu prejdeme do iného sveta. Vstupná hala jednej z budov londýnskeho Imperial College sa ozýva slovenčinou. Napriek tomu, že je nezvyčajné ju uprostred Londýna odrazu počuť tak koncentrovane, jej výskyt tu zvláštnosťou nie je.
slovenský exodus
Zo Slovenska každý rok odchádzajú tisíce vysokoškolákov za lepším vzdelaním. Neodrádzajú ich ani vysoké poplatky univerzít, ktoré často ešte pred prijímacím konaním vytriedia tých, ktorí o vzdelanie skutočne stoja.
Podľa údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) máme na Slovensku s únikom mozgov značný problém. V rebríčku krajín, z ktorých mladí ľudia odchádzajú za vzdelaním do zahraničia, sme takmer na chvoste a v Európe nás v neveselej štatistike predbieha len Luxembursko.
„Slovensko sú vlastne veľmi deravé rifle, ktoré treba zaplátať. Je tam veľa príležitostí, ktoré čakajú na to, aby sa ich niekto chopil.“
Zatiaľ čo v roku 2010 Slovensko opúšťalo približne 13 % vysokoškolských študentov, podľa posledných údajov je to už 16,2 percenta. V prepočte ide o viac ako 30 000 študentov, z ktorých viac ako dve tretiny odchádzajú do susednej Českej republiky.
Na porovnanie – mladých Čechov momentálne študuje v zahraničí asi 12 000, čo je však len 3,1 percenta z ich celkového počtu.
Odchod za lepším vzdelaním môže byť pre študentov veľkým prínosom –,a v konečnom dôsledku aj pre štát.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.