v Žiline vznikla iniciatíva, ktorej cieľom je darovať rómskym deťom štvrťročný lístok, pričom je to hradené z peňazí darcu. V prípade, ak v našom meste neprejde doprava zadarmo aj pre deti, ktorých rodičia majú dlhy voči mestu, je táto cesta alternatívou?
Dlhodobo alternatívou byť nemôže. Nie je to systematické riešenie. Bola to len „prvá pomoc“. Cieľom je nastaviť systém tak, aby sa odstránil problém, prečo tie deti nemôžu cestovať zadarmo, tak ako ostatné deti. Nie financovať to ustavične zo súkromných zdrojov. Tento spôsob je dlhodobo neudržateľný.
okrem autobusovej dopravy majú rómske deti problém s poplatkom za komunálny odpad. Viete to objasniť?
Celý tento stav je jeden nezmysel a nespravodlivosť. Zákon je nastavený tak, že umožňuje mestu vyrubovať tento poplatok priamo deťom. Je to proti zdravému rozumu, veď zákon nemôže uložiť niekomu povinnosť, ktorú nedokáže splniť. To dieťa nemá vlastný príjem, nemá ho ako získať, takisto nemôže byť odkázané na to, že bude prosiť otca a mamu, aby mu ten poplatok zaplatili a ono mohlo chodiť trolejbusom do školy. Nie je možné dlhodobo zotrvať v takomto stave.
rómskej komunite v Žiline pomáhate už nejaký ten čas. Čo všetko pre nich robíte?
Sú to len také malé jednorazové akcie, zbierka potravín na Veľkú noc, alebo, keď sa ozvali, že sa im pokazila chladnička, tak sme sa snažili niečo staršie zohnať. Nie je to nič systematické. Je pravda, že teraz som sa k tej komunite dostala bližšie, pretože od požiaru na Bratislavskej ulici ma to veľmi trápilo. Tí ľudia boli v telocvični a potom ich dali do kontajnerov. Bola som sa v kontajneroch pozrieť, pretože sa začali šíriť fámy, že sú tam odpadky, neviem, aké kopy, a že tie kontajnery zdevastovali spoločne s telocvičňou. Keď som sa začala o to zaujímať, zistila som, že nič také sa nedeje. Majú také problémy, aké by mala aj iná komunita v spoločných priestoroch. Nebolo to tam tip-top, ale nie je pravda, že kontajnery či telocvičňu zničili. Kontajnery dostali už použité. Taktiež nie je pravda, že tam mali odpadkov po kolená. Párkrát som sa tam zastavila a odvtedy, keď niečo potrebujú, zavolajú. Zatiaľ to boli skutočne len drobnosti. Toto je prvá trochu väčšia vec.
zmenila sa nejakým zásadným spôsobom situácia po tom, ako bola tá bytovka zbúraná?
To neviem posúdiť. Bývala som síce neďaleko, ale to je už 25 rokov. Potom som už nemala prehľad. Moji rodičia tam doteraz bývajú a nevraveli, že by tam mali s touto komunitou nejaký veľký problém, že by sa báli vyjsť na ulicu, alebo niečo podobné. Po tom, ako sa Rómovia ocitli v kontajneroch, sa situácia stala pre tie rodiny hroznou. Keď som videla, tých pätnásť ľudí tam natlačených…Keď som chcela vojsť, museli niektorí vyjsť, aby som sa vôbec mohla dostať dnu. Nedokážem si predstaviť, ako tam tí ľudia môžu fungovať.
po tom, ako vyšiel vo viacerých médiách článok o projekte „Adoptuj si dieťa na cestu do školy“, spustila sa vlna odporu a kritiky. Je to reakcia, ktorá sa dala očakávať?
Tie reakcie sa dajú posúdiť z dvoch strán. Na jednej strane sa za pár dní našiel dostatočný počet darcov na to, aby sme dopravu pokryli.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.