základnou otázkou bolo, či môže práve urbanisticko-architektonická súťaž návrhov priniesť riešenia, ktoré by tu pomohli, alebo či by tu nemal nastúpiť iný odbor s inými nástrojmi. Michal Hudák z košickej organizácie Východné pobrežie píše, že problém Luníka IX nie je v kvalite stavieb, ale v tom, že mesto jeho obyvateľov ekonomicky, sociálne, mobilitne a inak segregovalo a „riešenie preto neleží v estetizácii segregovanej štvrte, ale v plnohodnotnom pripojení jej občanov k mestu. Na to sa nemusia stavať a dokonca ani kresliť plány na fyzické stavby.“ Michal Sládek, jeden z porotcov súťaže nesúhlasí s tým, že by išlo o estetizáciu – podľa neho je súčasná situácia taká, že mestská časť a organizácia ETP Slovensko, ktorá tu dlhodobo pôsobí, chcú dnes stavať: „To, že Útvar hlavného architekta mesta Košice chce urobiť aspoň nejakú koncepciu, je dôležité, nie je to estetizácia. Druhá možnosť by bola, že sa začnú stavať rodinné domy a nájomné domy ,rastlým´ spôsobom.“
súťaž ako lacné získavanie ideí
Otázku, akým spôsobom by mala byť koncepcia vypracovaná, riešia Košice vypísaním ideovej súťaže návrhov, čo je spôsob získavania ideí prostredníctvom verejnej výzvy. Na tú odpovedajú tímy odborníkov zaslaním návrhov a tie následne hodnotí porota s nezávislou väčšinou. Proces je anonymný, preto vyhlasovateľ na začiatku poskytne podmienky, zadanie a podklady, ktoré sa počas lehoty na vypracovanie návrhov nemenia. Od kvality ich spracovania závisí budúci výsledok. Vyhlasovateľ musí vedieť popísať súčasný stav s jeho problémami a formulovať svoje očakávania.
„Keď sa rozhodujem, či sa na súťaži zúčastním, ako prvé zvážim výšku cien, renomovanosť porotcov, zmysluplnosť zadania a podkladov.“
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.