Nitran Pavel Beďač: Rozhodujúci dôkaz v kauze Cervanová je sfalšovaný

Vaša excelencia, vážený pán prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska, obraciam sa na Vás s prosbou o pomoc. Sťažujem sa na sudcov Najvyššieho súdu JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Juraja Klimenta. Oboch podozrievam z marenia spravodlivosti, zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a z marenia môjho práva na spravodlivý proces.  

Volám sa Pavel Beďač a som obeťou justičného zločinu v prípade, známom ako Kauza Cervanová. Venujte prosím pozornosť nasledovným riadkom, ktoré vytvárajú obraz nielen o justícii, ale aj o stave tejto republiky.

V roku 2004 som bol opakovane odsúdený ako vinný z vraždy Ľudmily Cervanovej. Bol som odsúdený len na základe doznaní, vyťažených a vymlátených od iných obvinených. Tieto doznania boli získané aj eštebákmi a väzenskou agentúrou v rokoch normalizácie. Bol som odsúdený ako vinný, ale rozsudky Krajského súdu v Bratislave, ako aj súdu odvolacieho, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zdôvodnené podľa mňa vôbec neboli.

Na tému bolo napísaných niekoľko sto článkov, správ a rozhovorov. Napísali sa aj knihy a natočili filmy. V roku 2015 bývalý novinár a súčasne bývalý riaditeľ kontrarozviedky Slovenskej informačnej služby Peter Tóth napísal knihu Kauza Cervanová I. Reakciou bol článok v týždenníku .týždeň, ktorý napísal môj obhajca, advokát JUDr. Allan Böhm. Tento článok má nadpis Klamár Tóth. Myslím, že nie je potrebné zachádzať do podrobností. V roku 2016 Peter Tóth napísal ďalšiu knihu Kauza Cervanová II. Vzhľadom na osobu Petra Tótha som ani na túto knihu nereagoval.

V apríli 2017 vyšiel v denníku Postoj rozhovor so sudcom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Jurajom Klimentom, ktorý vnáša do prípadu šokujúce informácie, ale inak, než sa na prvý pohľad zdá. Ony totiž dodatočne potvrdzujú moju obranu pred súdmi, keď 36 rokov tvrdím, že kauza Cervanová je dielom štátnej bezpečnosti a všetky obvinenia voči mojej osobe boli vykonštruované. Mimochodom, až v tomto rozhovore sa dozvedáme, že zhluk nactiutŕhačských lží nenapísal Peter Tóth sám od seba, ale pod vedením sudcu Juraja Klimenta. Vzhľadom na jeho neudržateľné vyjadrenia a tvrdenia som dnes nútený zverejniť celú špinu rozsudku, na ktorom je podpísaný.

Korunnému svedectvu, teda dôkazu, ktorý prikladám, nie je v rozsudku, ale ani v spomenutých knihách venovaná takmer žiadna pozornosť. Ale pozor: v denníku Postoj sudca Kliment hovorí, že keby sa bol znalec najskôr oboznámil s doznaniami páchateľov, svoj pitevný protokol by zmenil a napísal tak, aby zodpovedal doznaniam odsúdených. Rozumiete? Sudca Kliment týmto svojím vyhlásením degradoval známeho súdneho znalca na boľševického kolaboranta a súdneho poskoka. Zároveň poodhalil stav súdnictva, spoločnosti a tiež to, ako sa sudcovia a súdni znalci vzájomne voči sebe správajú a čo po sebe vyžadujú.

Aby moje svedectvo nevyznelo ako táranie v spomenutých knihách, prikladám fotokópie časti súdnej zápisnice, ktorú diktovala predsedkyňa senátu Soňa Smolová súdnej zapisovateľke priamo pri výsluchu súdneho patológa Vladimíra Porubského  dňa 04. 02. 2003 v konaní 1T36/90. Taktiež prikladám stranu 67 rozsudku, kde sa s týmto dôkazom vysporiadala tá istá predsedkyňa senátu.

Z uvedených dokladov je zrejmé, že súdna zápisnica a rozsudok nie sú dva na seba vecne a obsahovo naväzujúce doklady, ale vykonštruovaný nezmysel, zapadajúci do schém eštebáckych hláv, ktoré tento prípad vytvorili. Ešte raz – to, čo bolo znalcom vyslovené na súde a nadiktované predsedníčkou senátu priamo do súdnej zápisnice, je v rozsudku Krajského súdu v Bratislave preformulované a znehodnotené s cieľom poškodiť obžalovaných. Je to jedinečný príklad súdnej krágľovačky, ktorá nemá nič spoločného s hľadaním pravdy pri dodržaní atribútov spravodlivosti, ako to vyžaduje zákon. Pritom ide o rozhodujúci dôkaz v tomto trestnom konaní, pretože dôkaz súdneho patológa o znásilnení poškodenej zakladá motív vraždy. Pokiaľ by súd akceptoval, že Cervanová pred smrťou znásilnená nebola – čo jednoznačne dokazuje pitevný protokol – bolo by jeho povinnosťou obžalovaných spod obžaloby oslobodiť. 

Primár Vladimír Porubský, súdny patológ, ktorý urobil pitvu mŕtvoly, nikdy nespochybnil svoj pitevný protokol z roku 1976 a ani nikdy neklamal. Len postupne upravoval, modifikoval a prenášal význam svojho posudku mimo merita veci prejednávanej súdom. Tak sa stalo, že súdy pojednávali o vražde Cervanovej, ktorej motívom malo byť jej predošlé znásilnenie, ale MUDr. Porubský pred súdom monotónne rozprával o možnej súloži poškodenej pred smrťou. Keďže súlož nie je trestným činom, ale znásilnenie áno, tento proces sa zvrhol na neuveriteľnú frašku. Ani v rokoch 1982 až 1983, ale ani v rokoch 2002 až 2004 nebola táto anomália podrobená dôkladnej analýze s následným požadovaným vysvetlením. Bola objasnená až príchodom prizvaného súdneho znalca Patrika Fialu a jeho 70-stranovej súdnopatologickej expertízy, vychádzajúcej z pitevného protokolu inak renomovaného znalca primára Porubského.

MUDr. Porubský pred súdmi v rokoch 1982 až 1983 plácal na papier. Bol na to vyzvaný sudcom Najvyššieho súdu SSR Dr. Maderom v súlade so zaužívanou praxou, ktorú nám obnažil a vysvetlil sudca Kliment v denníku Postoj. Dôkaz je v prílohe, ktosi ho opäť pozabudol v spise. Boli sme krágľovaní na základe jeho písomného vyjadrenia, ktoré nezodpovedalo požiadavkám legitimity, ale ani účasti a povinností súdneho znalca pred súdom. Situácia sa však v roku 1990 zmenila, takže pán Porubský musel svoje vyjadrenia z roku 1982 vysvetľovať. Urobil to nepríjemným spôsobom. Dňa 4. 2. 2003 na hlavnom pojednávaní sa ho štyrikrát pýtali, či bolo na mŕtvole, ktorú spolu s MUDr. Martinom Koklesom pitval, vykonané znásilnenie. MUDr. Porubský štyrikrát odpovedal, že na tejto mŕtvole mohla byť vykonaná súlož. Keďže po súloži na pohlavných orgánoch ženy stopy bežne nezostávajú, na moju otázku, či vie, aký je rozdiel medzi súložou a znásilnením a či vie, na čo sa ho vlastne pýtam, odpovedal s úsmevom: Myslíte si, že to neviem?

Pitevný protokol dokumentuje skutočnosť, že známky násilia na pitvanej mŕtvole zistené neboli. Znásilnenie pritom sprevádzajú i ďalšie znaky vonkajšieho i vnútorného násilia, ktoré nemusia byť len na pohlavných orgánoch, ale vyskytujú sa na rukách, nohách, hlave, krku, takmer na všetkých častiach tela. 

Znásilnenie je špecificky brutálny, násilný trestný čin. Opakované znásilnenie viacerými mužmi tento trestný čin umocňuje na jeden z najťažších násilných zločinov, čo sa sprievodných znakov týka. Tu je však stručná rekapitulácia posudkov MUDr. Porubského:

1976: Pitevný protokol bol podaný písomne: „Pri podrobnej pitve vonkajších a vnútorných ženských pohlavných orgánov sme nezistili žiadne stopy násilia, ktoré by poukazovali na to, že na menovanej bola vykonaná súlož alebo iná sexuálna manipulácia. Pre hnilobu nebola zisťovaná prítomnosť spermií.“

1982: Posudok bol podaný písomne. Znalec sa odvoláva na to, čo bolo napísané v roku 1976. Návrh obžalovaných a ich obhajoby na ústne vypočutie znalca bol súdom odmietnutý. 

Súd bol spokojný, obhajoba nie.

1983: Posudok bol podaný opäť len písomne. Znalec sa odvoláva na to, čo bolo napísané v rokoch 1976 a 1982. Posudok doplňuje poznámkou, že nič viac sa nedalo zistiť v dôsledku hnilobných zmien. To však nevylučuje možnosť opakovanej súlože. Znalec sa teda vyjadruje o súloži, hoci súd pojednáva o znásilnení. Návrh obžalovaných a obhajoby na ústne vypočutie znalca bol súdom opäť odmietnutý. 

Súd bol spokojný, obhajoba nie. 

Prokurátor Valašik požadoval trest smrti pre troch obžalovaných. Len vďaka neoblomnosti korunnej svedkyne požadované tresty nebolo možné uložiť. 

1993: Posudok sa odôvodňuje prvýkrát ústne. Znalec sa odvoláva na to, čo bolo napísané v rokoch 1976, 1982 a 1983. Svoj posudok zrazu doplňuje nasledovne: „Pokiaľ ide o stopy po znásilnení, tie sme nezistili. Ale nemožno ich vylúčiť v dôsledku hnilobných zmien.“ Vyhlasuje tiež, že pitva nebola zameraná na znásilnenie (toto vyhlásenie neskôr vyvoláva úžas u viacerých patológov, s ktorými som vyjadrenie MUDr. Porubského konzultoval). MUDr. Porubský aj v neskorších modifikáciách svojich prejavov pripúšťa, že na poškodenej mohla byť pred smrťou vykonaná súlož. 

Súd spokojný, obhajoba nie.

2003: Posudok je odôvodňovaný druhýkrát ústne. Znalec sa odvoláva na to, čo bolo napísané v rokoch 1976, 1982, 1983 a povedané v roku 1993. S nechuťou, ale predsa len opäť doplňuje posudok a na otázku, či mohlo byť na poškodenej vykonané viacnásobné opakované znásilnenie viacerými mužmi, udáva: „Ak by bolo znásilnenie sprevádzané hrubým násilím, ktoré by zanechalo stopy na tele vzdor pokročilým hnilobným zmenám, tak by to bolo prípustné. My sme však takéto stopy nenašli, preto sme formulovali v našom posudku, že súlož aj s viacerými mužmi je možná bez stôp násilia /číslo listu 1 000, strana 15 súdnej zápisnice zo dňa 4. 2. 2003/.“

Touto jedinou vetou sa Porubský vyzliekol zo svojej zodpovednosti súdneho znalca. Po 27 rokoch sa však konečne vracia k meritu veci. Medzičasom vykonali poškodení odsúdení trest odňatia slobody v trvaní 57 rokov, no pán Porubský 27 rokov pokojne spával.

S poukazom na číslo listu 1 832 súdneho spisu pripomínam, že v patologickom protokole je popísaný stav pohlavných orgánov pitvanej mŕtvoly. Hymen anuláre s hladkými okrajmi neznamená, že Ľudmila Cervanová bola pred smrťou pannou, ako to opísali vo svojej knihe tvorivej logiky a svojských múdrostí Kliment s Tóthom. Pitevný nález anulárneho hymenu s hladkými okrajmi okrem iného popisuje jeho stav a povrchovú nemennosť a dokonalú čitateľnosť. Dokazuje, že pohlavné orgány neboli hnilobne zmenené, ako sa píše v rozsudkoch. Má jednoznačnú výpovednú hodnotu a tou je skutočnosť, že rozlíšiteľnosť povrchu pohlavných orgánov Cervanovej bola zreteľne, jasne a jednoznačne viditeľná, čitateľná a zadefinovaná do pitevného protokolu. Hladké okraje na anulárnom hymene zakladajú dôkaz, že pohlavné orgány pitvanej mŕtvoly sú intaktné, a nie sú zmenené hnilobným procesom. 

Primár Porubský ďalej v pôvodnom protokole vypovedá:

„Hnilobné zmeny, ktoré sme zistili, sa týkali povrchu kože, ktorá sa cárovite olupovala hlavne na miestach prístupu vody, resp. potom vzduchu. Orgány, ktoré neboli tak vystavené hnilobe,  neboli takto ťažko zmenené (toto tvrdenie je v rozpore s tvrdením znalca v roku 1983!) a preto bolo možné zistiť aj na vnútorných genitáliách stav hymenu, vzhľadom na to, že pri každej mŕtvole ženského pohlavia takéto zistenia pri pitve vždy robíme (aj toto tvrdenie je v rozpore s tvrdením znalca v roku 1993). Nasleduje však kľúčová výpoveď súdneho znalca MUDr. Vladimíra Porubského v kauze Cervanová: Mohli sme preto vzdor hnilobným zmenám posúdiť stopy násilia aj na vonkajších genitáloch, ktoré sme nenašli. 

Uvedené sa nachádza na čísle listu 1 001, strana 16 súdnej zápisnice zo dňa 4. 2. 2003.

Čo to znamená? Znamená to, že pitvaná mŕtvola nebola pred smrťou znásilnená. Znamená to, že všetci obžalovaní, ktorí sa v prípravnom konaní k znásilneniu Cervanovej doznali, boli k tomuto doznaniu donútení, pretože nie je možné sa doznať k niečomu, čo objektívne neexistuje. Znamená to tiež, že chýba motív vraždy. Znamená to, že súdy sa nevysporiadali s objektívne zistenými skutočnosťami. A znamená to tiež, že všetci sudcovia, ktorí podpísali ktorýkoľvek z rozsudkov v kauze Cervanová, sa podľa mňa dopustili trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa, marenia spravodlivosti a úmyselného pošliapania sudcovskej prísahy. 

Predsedkyňa senátu JUDr. Soňa Smolová bola jediným sudcom v obraze. Bola sudcom, ktorý na pojednávaní nespal, nekreslila si s prísediacimi panáčikov a neposúvala správičky na hárkoch papieru, s nikým sa nekopkala pod stolom. Aby však mohla napísať odsudzujúci rozsudok, musela podľa mňa dôkaz, predvedený na hlavnom pojednávaní dňa 04. 02. 2003, jednoducho ignorovať a prikloniť sa k „dôkazu“, ktorý kedysi vyklonovali jej predchodcovia v roku 1983. Takto to JUDr. Smolová uviedla na str. 67 rozsudku Krajského súdu v Bratislave: „Nebolo možné, vzhľadom na pokročilú hnilobu, zistiť drobné stopy násilia. Pri prehliadke pohlavných orgánov neboli zistené žiadne stopy násilia, ktoré by svedčili o násilí hrubom, povrchové známky nebolo možné zistiť...“ To však odporuje zistenej skutočnosti popísanej v súdnej zápisnici!

Napísal som, čo vypovedal znalec pred súdom, ako sa s jeho svedeckou výpoveďou vysporiadal senát Krajského súdu v Bratislave, ako ju odôvodnil v rozsudku a ako tento dôkaz vyhodnotil Michálikov senát NS SR. Priame dôkazy a artefakty prikladám do prílohy.

V roku 2009 došlo u nás k najtragickejšiemu banskému nešťastiu v bani Handlová, ktorého obeťou sa stalo 11 banských záchranárov a 9 baníkov. Pozostatky obetí postupne pitval a príčinu jednotlivých úmrtí dokumentoval známy slovenský patológ Prof. MUDr. František Novomeský PHD. A stalo sa, čo sa stať nemalo. Akýsi chytrák sa nedopatrením dostal k pitevným protokolom obetí. A zistil, že v krvi 19 obetí sa v čase pitvy nachádzal alkohol, a to až do hodnoty jednej promile. A preto zverejnil, že všetci baníci i záchranári boli pred smrťou opití.

Správa vyvolala ozajstnú búrku rozhorčenia u rodín obetí aj ich kolegov, pretože medzi obeťami boli aj silní abstinenti a dokonca sympatizanti protialkoholickej ligy. Trvalo asi tri mesiace, kým sa všetko nevysvetlilo. Dokázalo sa, že ani jeden z baníkov nenastúpil do práce pod vplyvom alkoholu. Ale od úmrtia do objavenia obetí došlo k novotvorbe alkoholu následkom rozkladov a hnilobného kvasenia v tele obetí. Dané percento tvorby alkoholu zodpovedá štatistickým údajom. Baník, ktorý ho nemal, živoril zavalený pod zemou, keďže zomrel krátko predtým, ako bol pod sutinou závalov objavený.

Prečo to píšem? V roku 1978 údajne renomovaný kriminalista s nedokončenou meštiankou Eduard Pálka zistil, že Ľudmila Cervanová bola pred smrťou opitá. Keďže išlo o „opitú dcéru podplukovníka Československej armády“, bolo takmer neprijateľné uvažovať, že Ľudmila Cervanová sa v spoločnosti Brázdu a Kocúra opila sama a dobrovoľne. No ako sa Pálka rozhodol, tak aj vec vyšetril: Ľudmila Cervanová bola opitá násilne. Víno sa do nej nalievalo násilím a proti jej vôli. Kocúr, Andrášik a Brázda sa k tomu dokonca aj doznali. Až v roku 2004 túto okolnosť ako novotvorbu alkoholu ozrejmil súdny znalec MUDr. Patrik Fiala PHD. 

A čo na to naše súdy? Odopreli tento dôkaz vykonať. Práve preto, že si posudok Dr. Fialu prečítali. Spoločne, naopak, podpísali rozsudok, za ktorého text sa dnes sudca Kliment hanbí... 

Teraz v krátkosti k odôvodneniu rozsudku sudcu Klimenta, teda aj ku knihe Kauza Cervanová I. a II. Čo sa časti ich obsahu týka, nemôžem ich nazvať inak než literárnym chrapúnstvom. Sú to knihy lží, poloprávd, demagógie a absurdnej logiky. 

Podľa zverejneného rozhovoru sudcu Klimenta v denníku Postoj by sme mali knihu Kauza Cervanová I. a II. chápať ako doplnok odôvodnenia rozsudku. Kam sme sa to dopracovali 28 rokov po páde železnej opony, keď klebety, lži a čisté hlúposti Tótha a občana Klimenta povyšuje sudca Najvyššieho súdu na legitímne zdôvodnený rozsudok? Ak je to tak, potom som povinný na to reagovať a upozorniť, kto v tejto republike oblieka talár a do akej miery sú vyjadrenia v ním odôvodnenom rozsudku označenom za Kauza Cervanová I.