šesťdňová vojna bola v poradí tretia z arabsko-izraelských vojen. Nikto z hlavných aktérov a ani superveľmoci USA a Sovietsky zväz nikdy nevyhlásili, že by si vojnu želali. Politický vývoj v regióne začal postupne smerovať k veľkému konfliktu už viac ako rok pred jeho vypuknutím. V priebehu roku 1966 došlo k viacerým pohraničným bojom Izraela so Sýriou a Jordánskom a menšie boje pretrvávali aj počas jari 1967. Napätie vyvrcholilo v máji, keď egyptský prezident Džamál Abd an-Násir požiadal OSN o odsunutie mierových jednotiek zo Sinajského polostrova a presunul tam vlastné vojsko. Riziková izraelsko-egyptská hranica tak ostala bez medzinárodnej ochrany. Posledným impulzom bolo Násirovo rozhodnutie uzavrieť Tiranskú úžinu, čím Izrael stratil lodné spojenie s Červeným morom.
bleskový útok
Izrael, uvedomujúc si že stojí proti presile, zvolil preventívny útok. Leteckou ofenzívou ráno 5. júna 1967 zaskočil protivníkov a zlikvidoval podstatnú časť vzdušných síl Egypta, Jordánska a Sýrie. Väčšinu z ich lietadiel zničili ešte na zemi, teda skôr, než vôbec stihli vzlietnuť. V ďalších dňoch prišli na rad ťažké pozemné boje. Egyptské sily utrpeli v púšti Sinajského polostrova veľké straty a keď sa izraelské jednotky dostali 8. júna až k Suezskému prieplavu, Egypt nemal inú možnosť a súhlasil s prímerím.
O nič lepšie sa nedarilo ani Jordánsku, ktoré viedlo boje s Izraelom v oblasti Západného brehu Jordánu. Jordánsky kráľ Husajn pristúpil na prímerie už 7. júna po tom, ako Izrael obsadil východný Jeruzalem a neskôr postúpil až k rieke Jordán.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.