nezmyselné príkazy, ako napríklad chodenie do kruhu cez veľkú prestávku, ruky za chrbtom, keď niekto dopracoval, stres, čo všetko treba stihnúť za 45 minút, diktovanie poznámok, presne vymedzené okraje v zošitoch. Mnohí rodičia dnes s rozčarovaním zisťujú, že podobné rituály v školách napriek vývoju doby stále prežívajú a dostihli aj ich deti. Chcú pre ne niečo prirodzenejšie, niečo, čo viac kopíruje bežný život.
Práve vďaka takýmto rodičom, nadšencom a niekoľkým učiteľom sa aj u nás vzmáhajú progresívne vzdelávacie iniciatívy. Minulý piatok sa na konferencii Cesty k dobrej škole zišlo takmer tristo účastníkov. Rečnili učitelia, ktorí v štátnej škole zaviedli do svojho predmetu herné prvky, stavajú na slobodnom rozhodnutí a zvedavosti žiakov.
Hovorilo sa aj o slobodnej demokratickej škole po vzore internátnej Sudbury Valley School, ktorá dáva deťom absolútnu slobodu a zodpovednosť za svoje vlastné vzdelanie. Žiaci tu môžu, ale aj nemusia ísť na vyučovanie. Keď chcú, rozprávajú sa s personálom školy alebo spolužiakmi. Je to úplne na nich. Napriek všetkému tu nevládne anarchia, deti sa spolu s rodičmi a učiteľmi pravidelne stretávajú a demokraticky hlasujú o pravidlách a ďalšom postupe školy. Podľa filozofie zakladateľa je aj toto spôsob, ako sa niečo nové a hodnotné naučiť.
Na to, koľko a akej slobody by mali mať deti v školách, neexistujú žiadne smernice. Odborníci sa však zhodujú na tom, že nejestvuje jeden konkrétny typ školy, ktorý by vyhovoval všetkým deťom.
„Deti sa slobody väčšinou neboja, ale potrebujú určité hranice.“
Sloboda v školách má aj svojich odporcov, podľa ktorých tam vôbec nepatrí. Tvrdia, že ide o priestor, kde sa majú deti naučiť, že existujú pravidlá, ktoré sú dané určitými autoritami, treba sa im podriadiť a dodržovať ich. Úlohou školy teda má byť zistenie, že nie vždy môžeme robiť to, čo sa nám zachce.
hranice?
Kde sú teda hranice a obmedzenia demokratického prístupu? Musí naň byť pripravený najmä pedagóg. „Ako učiteľka som mala najväčší problém nedať žiakom hotový názor a vychrliť na nich moje argumenty,“ hovorí Zuzana Kohútová, učiteľka dejepisu z gymnázia v Žiari nad Hronom. Formovanie názorov je proces, nestačí deti zobrať na exkurziu. „Predtým, ako by sme zobrali deti na prehliadku koncentračného tábora, im musíme pripraviť aktivity, aby vnímali, čo sa bude diať. A potom reflektovať, čo prežili.“ Deti by podľa nej mali mať priestor na vyslovenie aj nesprávneho názoru a mali by mať priestor na chyby. „Je to prirodzený spôsob učenia.“
Deti sa slobody väčšinou neboja, ale potrebujú určité hranice, myslí si Juraj Hipš, spoluzakladateľ komunitnej školy na zaježovských lazoch. Môžu s ňou mať problém, paradoxne, rodičia. „Zľaknú sa, keď zistia koľko je to práce a zodpovednosti.“ Na škole funguje len prvý stupeň, detí je štrnásť a sedia spolu v jednej triede. Učiteľka sa im môže venovať individuálnejšie, majú čas na rozhovor. Deti sa tu učia veľa cez zážitky a spoznávanie prírody. O chod školy sa starajú rodičia bez nároku na honorár. Pomáhajú ako školníci, upratovačky alebo hospodárky.
„Slobodný učiteľ rovná sa slobodný žiak.“
„Nemá cesta k zodpovednému mysleniu a konaniu viesť práve cez myslenie a konanie, ktoré je slobodné?“ pýta sa Daniel Bútora, riaditeľ Združenia škôl C. S. Lewisa. Ukazuje príklady rôznych aktivít žiakov rovnomenného bratislavského gymnázia. Prichádzajú s nápadmi na nové predmety, ktoré by chceli mať, s učiteľmi potom pracujú na osnovách. K 21. výročiu Nežnej revolúcie natočila skupina žiakov z gymnázia dokument Projekt 20, ktorý ocenila aj dramaturgička a producentka Zuzana Mistríková. Iná skupina rozbehla pred rokom špeciálny štipendijný program. Študenti venujú zárobok zo svojej brigády do fondu. Z neho môže potom získať štipendium žiak zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorý by si inak štúdium na škole nemohol dovoliť.
Platí rovnica slobodný učiteľ rovná sa slobodný žiak. Na Slovensku je preto najväčšou prekážkou slobody najmä veľmi rigidné a direktívne riadenie z ministerstva školstva, ktoré učiteľom predpisuje často nezmyselné veci. Najnovšie je to zastaraný typ písma. Demokratickým školám po vzore Sudbury Valley napríklad stojí v ceste zákon, ktorý prikazuje povinnú školskú dochádzku. A u nás je pre zmenu domáce vzdelávanie zatiaľ povolené len pre prvý stupeň. Reforma Učiace sa Slovensko to má v pláne zmeniť.
Tento článok bol publikovaný vďaka finančnej podpore Nadácie Eset.