kolegovia zo sociálnej sféry sú na tom horšie, prežívajú osobné zneistenie, stratu dôvery verejnosti a frustráciu z bezprostredného okolia. Nechcem však teraz komentovať konkrétnu kauzu, lebo v nej sú slová už dávno nadužívané na úkor činov. Rozmýšľam o tom, čo sa môžem naučiť ja ako osoba, ako odborný pracovník, ako riadiaci pracovník, ako človek realizujúci svoje poslanie v oblasti, kde niektoré dni si hovoria čisté.
a pleseň rastie
Čierno-biele interpretácie sú nepravdivé. Obviniť vinníka a poľutovať obeť je skratka alebo klamanie seba a iných. Čisté dni však nie sú úplne čisté a špinavá politika nie je len špinavá. Veľa, azda väčšina projektov a organizácií (vrátane politických strán) vzniká skôr z pozitívnej motivácie s primeranou mierou pragmatizmu. Projektu sa darí, ľudí v ňom práca teší, zákazníkov, klientov a voličov pribúda – je to úspech. Ale aj pomalý „salámový“ proces. Zvnútra projektu len málokto dokáže zachytiť, keď preváži pragmatizmus nad uplatnením autentickej pomoci iným a zdravou realizáciou vízií. Bez pomyselného zrkadla sa to nedá zvládnuť – bez zámernej, zdravej, neformálnej, vyžiadanej spätnej väzby zvonku nás (zdanlivý) úspech zabije. My ľudia vnútri projektu síce žijeme tým prvotným nadšeneckým pocitom, ale už je to len pocit. Bez schopnosti privítať krízové situácie ako ozdravné, bez schopnosti sa zastaviť, obzrieť a aj zmenšiť nafúknuté objemy (napríklad klientov) sa ťažko dajú udržať pôvodné kvalitatívne zámery.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.