firma Lego (oficiálne LEGO Group) je tu už neuveriteľných osemdesiatpäť rokov. V roku 1932 ju založil dánsky stolár Ole Kirk Christiansen, ktorý sa rozhodol vyrábať detské drevené hračky. Názov firmy je odvodený od dánskych slov leg godt, čo znamenalo „dobre sa zahrať“. Neskoršie Christiansenovo odvolávanie sa na latinské sloveso lego („dávam niečo dokopy“) je už trochu marketingový výmysel. Firemným heslom sa stalo motto: Len to najlepšie je aj hodnotné. Nápad so známymi plastovými tehličkami sa zrodil až neskôr, v roku 1947. A neprišiel naň Christiansen, ale anglický detský psychológ Hilary Fisher Page, ktorého firma Kiddicraft dodávala tehličky pre dánsky podnik. Fisherovo Pageovo meno je dnes prítomné na hračkách inej firmy: Fisher-Price, ktorá v roku 1999 odkúpila Kiddicraft. „Kocky“ však ostali doménou Lega a aj jej neodmysliteľnou súčasťou.
Medzičasom sa z detskej hračky vyvinula dokonca i alternatívna učebná pomôcka. A nielen pre deti. Napríklad niektoré školenia v rámci „lean manufacturing“ pri výrobe automobilov sa robia prostredníctvom simulácií z lega. Zamestnanci automobiliek tak testujú možnosti konštrukcie vozidiel, ktoré zrýchlia a zefektívnia ich výrobu. Ako však môže pomôcť lego vo vzdelávaní detí?
etika skrytá v technike
Manželia Holéczyovci z Trnavy sa živia kurzmi anglického jazyka a tlmočením. Vo svojej jazykovej škole sa pokúšajú využívať rôzne inovatívne prístupy. Lego je súčasťou ich vyučovania. Nedávno sa presťahovali do nových priestorov a časť z nich nazvali Fabrička. V strede slova chceli zachovať anglický výraz brick. Nielen kvôli legu, ale aj preto, lebo na svojich kurzoch používajú metódu, s ktorou prišiel americký franšízový projekt Brick by Brick. Koncept vymysleli manželia Kendra a Matthew Randallovci, podľa ktorých sú deti prirodzenými konštruktérmi, rady niečo stavajú a rozoberajú to.
„Dieťa, ktoré sa učí pomocou tejto hry, nemá dôvod osamelo sedieť pri mobile či tablete.“
Samotná metodika sa nezrodila v spoločnosti Lego, je od nej nezávislá, no využíva originálne dielce s registrovaným logom dánskej firmy. Ideovo vychádza zo vzdelávacej koncepcie STEM (science, technology, engineering, mathematics), zameranej najmä na podporu prírodných vied. Okolo výlučnosti tejto koncepcie vzniklo veľa diskusií, ktoré sa týkajú jej jednostrannosti. No napokon je to vždy na konkrétnych učiteľoch, či podriadia vyučovací proces jedinej metodike, alebo ju zahrnú medzi ostatné prístupy a budú rozvíjať aj iné zručnosti a schopnosti detí než len tie technické.
Silvia Holéczyová z trnavskej Fabričky vysvetľuje, že koncept Brick by Brick funguje na dvoch úrovniach: pre deti od troch do piatich rokov a pre deti na prvom stupni. V malých boxoch sú pre deti pripravené súpravy s vybranými tehličkami. „Ak je témou hodiny, povedzme, odstredivá sila,“ hovorí, „budeme sa s deťmi najskôr rozprávať o kolotočoch. Potom sa môžu pustiť do konštrukcie vlastného kolotoča, aby na ňom videli, ako odstredivá sila pôsobí.“ Pri konštrukcii pracujú deti vždy v malých skupinkách, po dvoch-troch deťoch, nikdy nie samy. Cieľom je, aby si zvykali na tímovú prácu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.