v chráme sa najskôr zvyknú pozhasínať všetky svetlá. Vstupuje sprievod so sviecami a lampášmi. Omša slávená pri svetle sviec má pre zúčastnených nielen estetický, ale aj silno symbolický a náboženský význam. Mohli by sme ho hľadať v biblickom príbehu o mladých ženách, ktoré s pripravenými lampami čakali celú noc na to, keď príde ich pán. Zažatá lampa s dostatkom oleja bola totiž symbolom bdelosti, čo je napokon typická výzva adventu: „Bdejte!“
Rorátne omše alebo skrátene roráty sa tak nazývajú podľa vstupného spevu (takzvaného introitu), ktorým sa tieto omše začínajú. Ten je prevzatý z latinského prekladu jedného verša z knihy starozákonného proroka Izaiáša: Rorate cæli desuper et nubes pluant iustum, aperiatur terra et germinet Salvatorem. V knihe proroka Izaiáša to čítame takto: „Roste, nebesá, zhora, z oblakov nech prší pravda. Otvor sa, zem, nech urodí sa spása a spolu s ňou nech pučí spravodlivosť: Ja, Pán, som ju stvoril.“ Tie slová pripisuje prorok Bohu, ktorý ich zas adresuje kráľovi Kýrovi.
„Ich zmysel určuje stále ono biblické mrholenie a dážď.“
Latinské sloveso roro znamená doslova „padať po kvapkách“, mrholiť. Deň, ktorý sa tu opisuje, nie je vôbec slnečný. Zatiahlo sa, oblaky zhustli a spustil sa dážď. Z jemného mrholenia je zrazu poriadny lejak. Dážď tu má význam spravodlivosti.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.