práve naopak, tendencia je negatívna. Táto základná, univerzálna hodnota je v súčasnosti vážne obmedzovaná alebo atakovaná vo väčšine štátov sveta, reprezentujúcich 74 percent celkovej populácie (Pew Study Center Report, 2013). Tento deň pripomína ťažkú, dlhú, často krvavú cestu od otroctva, hlbokého spoločenského rozdelenia, sektárskej nenávisti a násilného utláčania k slobodným, pluralitným a tolerantným spoločnostiam, ktoré rešpektujú vládu zákona, základné ľudské práva a univerzálne hodnoty. Žiadna nie je ideálnym modelom, ale postupne sa učíme. Nie je to jednoduchý, priamočiary proces. Mnohé národy, spoločenstvá, lídri a vlády v Európe, Ázii, Afrike, v Amerike, Austrálii a Oceánii sa snažia zlepšiť kvalitu demokracie, prijať a chrániť tieto princípy a hodnoty. Početní diktátori, autokratické režimy a násilné skupiny sa usilujú o opak.
Vyše 84 percent svetovej populácie vyjadruje svoju príslušnosť k náboženstvu (tamtiež). Ale sloboda náboženstva alebo viery nie je iba o nich. Je pre všetkých, keďže pokrýva ateistov, agnostikov, každého. Právo na slobodu myslenia, svedomia, náboženstva alebo presvedčenia sa viaže na slobodu prejavu, zhromažďovania a na ďalšie dôležité občianske a politické práva. Je lakmusovým testom všetkých ľudských práv. Pretože kde niet náboženskej slobody, tam chýbajú aj ďalšie občianske slobody. Kultúra ľudskej dôstojnosti sa nedá vytvárať bez náboženskej slobody.
Zápas proti totalite v rámci Československa začal kulminovať po bratislavskom Veľkom piatku, keď modlidbová sviečková manifestácia za náboženské a občianske práva bola brutálne potlačená policajnými silami.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.