autorku k napísaniu tohto článku motivovala reakcia médií na kauzu v Galante, medzi inými aj komentár Andreja Bána k téme.
súčasná diskusia vyzerá tak, ako vyzerá, aj vďaka médiám. Chovanci verzus iní chovanci, jedni rodičia, druhí rodičia, bývalí zamestnanci, súčasní, koľko sexu, kto, ako, kedy a prečo. Nemali sme šancu pozrieť sa na prípad tak, ako by sme to urobili za iných okolností.
Je to tak vždy, keď o niečo ide. Vždy sa ozvú nejakí chovanci, že všetko je inak, médiá klamú a vedenie je „tvrdé, ale fajn“. Alebo keď susedia spíšu petíciu. Náhle im to napadlo a zorganizovali sa tak dobre, že keby to mali urobiť pre zeleň v okolí, nikdy sa im to nepodarí. Potom sa vytrácajú zo súdu ako zlodeji, lebo až tam začnú chápať.
Vždy sa v záujme pravdy a spravodlivosti ozve nejaký dobrák a dôkaz, že bezostyšne klamal, nájdete až neskôr v spise. Je to tak vždy, na to jednoducho treba byť pripravený.
Čo myslím tým, že „o niečo ide“? V tomto prípade o nič menšie ako pol milióna eur ročne. (Dostupné čísla zaokrúhlené nadol: suma na osobu a deň 33 € krát počet dní v roku krát počet rozsudkov ročne posielajúcich ausgerechnet do Čistého dňa.) Samozrejme, že sa bránia všetkými prostriedkami, ktoré im na um zídu, a to v dňoch, keď minister radšej skopne zo schodov ich namiesto seba. No kedy ste si naposledy spomenuli na pani Tománkovú-Mikovú?
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.