Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Legenda z vesmíru

.michal Novota .spoločnosť

Arthur C. Clarke vymyslel v pokračovaní Vesmírnej odysey kozmickú loď s názvom kozmonaut Alexej Leonov. Román venoval skutočnému Leonovovi. Netušil však, aké problémy tým spôsobí.

Legenda z vesmíru AFP/Profimedia 18.júl 1975: Kozmonaut Alexej Leonov na návšteve u amerických astronautov v lodi Apollo na obežnej dráhe.

slnko pieklo, pri jazere Kuchajda v Bratislave sa zhromaždilo niekoľko ľudí. Z času na čas sa nad jazerom objavil parašutista. Potom do rekreačného areálu vošla čierna dodávka s diplomatickou značkou. Vystúpil z nej starší menší pán v staromódnom saku. Na hlave plešina, na nose neprirodzene veľké slnečné okuliare, na hrudi dva veľké metále s červenou hviezdou. Nosí ich hrdo, ako každý Rus. Kozmonaut Alexej Archipovič Leonov je dvojnásobný hrdina Sovietskeho zväzu. A žijúca legenda. Jeden z posledných z veľkej generácie, ktorá pozvala ľudstvo do vesmíru. Do Bratislavy prišiel na pozvanie Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity.

Chodí už ťažko, rýchlo sa unaví. Za ním ako tieň chodí manželka Svetlana s osobnou lekárkou. Diváci si ho zvedavo obzerajú. Vidno, že si ho nevedia zaradiť. Je u nás druhýkrát. Naposledy tu bol v roku 1965 a vtedy ho tu vítali davy. Väčšina nadšene a úprimne, iní z povinnosti. „Pripili sme si so slovenským prezidentom Dubčekom,” spomína na tlačovke a netuší, že sa mu pletú osoby, obsadenie aj krajina. Možno mu to zazlievať? Má osemdesiatdva. Precestoval milióny kilometrov, navštívil stovky krajín, svoj príbeh opakoval azda miliónkrát. Na Kuchajde sa zastavuje pri malom chlapčekovi. Uznanlivo kýve hlavou nad jeho hádzacím lietadlom. Ten mu ho podáva, Leonov ho hodí oblúčikom k jazeru.

namiesto umenia vesmír

Keď bol malý chlapec, doma na Sibíri sa tiež s podobným hrával. Otca mu zomlel stalinský teror. Rodina upadla do nemilosti. Stalinovi nikdy neodpustil, ale myšlienke komunizmu zostal verný. Túžil maľovať obrazy. V Rige sa šiel prihlásiť do umeleckej školy, no zistil, že by si to jeho rodina nemohla dovoliť. Tak obliekol uniformu a stal sa letcom. V prvých rokoch studenej vojny brázdil nebo na najmodernejších migoch sovietskeho letectva. Na diaľku si mával krídlami s nepriateľskými stíhačmi za železnou oponou. O niekoľko rokov s nimi zdieľal vesmír. A maľoval ich portréty. K umeniu sa vrátil a bol prvý, kto maľoval na obežnej dráhe.

„Prekvapilo ho žiarivé slnko, tmavý vesmír plný rôznofarebných hviezd a krehká planéta pod ním. Počul svoj dych a srdce. A Brežneva, ktorý mu zavolal z Kremľa.“

V roku 1960 sa dostal do skupiny dvadsiatich elitných letcov, ktorú v Sovietskom zväze vybrali na lietanie v kozmickej lodi Vostok. Tu stretol Jurija Gagarina a hlavného strojcu ruského kozmického zázraku – Sergeja Koroľova. Svet sa jeho meno dozvedel až po smrti, Leonov však jeho fotku dodnes nosí v peňaženke. Bol preňho ako otec. Aj jeho dostali stalinské čistky do gulagu.

V rotunde obchodného centra vedľa Kuchajdy už sedia desiatky ľudí. Z reproduktorov znie soundtrack k filmu Armageddon.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite