vtedy sa z detských tvárí vykľuli nemecké futbalové ikony s imigračným pozadím Mesut Özil, Jérôme Boateng, İlkay Gündoğan, Lukas Podolski. Podpredseda nemeckej AfD Alexander Gauland ešte pritvrdil, keď povedal, že Boateng je síce dobrý futbalista, ale ľudia by vedľa neho nechceli bývať a potom sa nejapne vykrúcal, že nevedel, že Boateng je síce čierny, ale kresťan s nemeckou matkou. A AfD to pre istotu prisolila a napadla Özila, že chodí do Mekky a nespieva pred zápasom nemeckú hymnu.
Vyzerá to ako nepodarená rasistická anekdota, ale je to extrémizmus ako z učebnice. Popieranie ľudskej dôstojnosti každého človeka, diskriminácia, národná, rasová, religiózna, etnická nenávisť, verbálne násilie, od ktorého je len krok k fyzickému. A za ním odmietanie liberálnej demokracie, prirodzenej diferenciácie spoločnosti a politickej plurality.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.