východomoravské mesto Zlín rozhodne nevzniklo prirodzeným spôsobom. Jeho vznik v niečom pripomína prudký rozmach miest kdesi na Klondiku, v ktorých sa objavilo zlato. Aj tam sa z malých osád či pustatín za krátky čas stali veľké mestá, ktoré po čase upadli do zabudnutia. V Zlíne sa síce nenašlo zlato, ale obuvnícke impérium Tomáša Baťu dokázalo ponúknuť prácu a pritiahnuť v krátkom období do mesta tisícky ľudí.
V roku 1921 bol Zlín malomestom s rôznymi menšími firmičkami a mal ani nie päťtisíc obyvateľov. No po fenomenálnom podnikateľskom úspechu Tomáša Baťu tu už v roku 1930 žilo 21 582 ľudí, v roku 1937 dokonca vyše 37-tisíc. Aj Zlínu sa mohlo ľahko prihodiť to, čo niektorým mestám, ktoré vznikli narýchlo vďaka dobrej konštelácii hviezd – podobne rýchlo tu mohol nasledovať prudký úpadok.
Ale Zlín je dnes významné moravské mesto, sídlo kraja s pôsobivým centrom, hoci scenár vývoja naozaj mohol byť v Zlíne iný. Pred pár rokmi sa rozhodovalo o tom, akú budúcnosť bude mať areál, ktorý bol akýmsi srdcom firmy Baťa. Išlo o to, či tu priamo v centre mesta vznikne spustnutý vyľudnený „brownfield“, alebo sa podarí konverzia areálu plného rozpadajúcich sa fabrických budov na niečo nové, životaschopné, atraktívne.
„Pred takými pätnástimi rokmi to bola hanba Zlína,“ hovorí Zdeněk Urbanovský, ktorý sa dnes venuje podpore cestovného ruchu na Východnej Morave. Ukazuje pritom na krásne opravené továrenské haly v pôsobivom funkcionalistickom štýle s červenými tehlami, typickými pre baťovskú architektúru. Je krásny jarný deň, miestne kaviarne otvorili letné terasy, priamo na ulici hrá dychovka, všade naokolo vidno veľa mladých ľudí, ktorí sa prišli najesť do štýlových reštaurácií a bufetov so zdravou stravou. Továrenský areál sa zmenil na vychytenú štvrť s originálnou atmosférou. Ale vôbec to tak nemuselo byť.
fabriky krachujú
Celý areál, ktorý má 66 hektárov a vyše 120 objektov, po odchode Baťovcov a znárodnení firmy upadal. Niečo bolo vybombardované ešte počas vojny, niečo vyhorelo v sedemdesiatych rokoch, no napriek tomu sa až do konca minulého storočia areál pomerne držal. Stále tu totiž fungovalo viacero podnikov, ktoré nadväzovali na Baťove firmy. Ale prelom tisícročí už bol pre Zlín dramatický. V roku 1999 išli do konkurzu Závody presného strojárenstva (tiež pôvodne Baťov strojárenský podnik) a o rok neskôr aj najväčšia firma Svit. Konkurzy sa ťahali dlho, o prácu prišli tisícky ľudí a väčšina nehnuteľností v baťovskom areáli bola prázdna.
Boris NémethV bývalom areáli Baťových závodov, ktorý je aj na úvodnej fotografii, dnes človek nájde aj knižnicu, galériu či múzeum. Fabrické budovy slúžia kultúrnym účelom prekvapivo dobre.
V niektorých halách sa usídlili vietnamskí obchodníci, do opustených budov sa nasťahovali bezdomovci. Mesto akoby zanevrelo na túto svoju kapitolu a iba sa bezradne prizeralo na úpadok baťovského areálu, ktorý bol ponechaný svojmu osudu. Ale ono to celkom tak nebolo, Zlínčania vedeli presne, že ten areál k mestu neodmysliteľne patrí, je dokonca prirodzeným centrom mesta a nedá sa celkom vygumovať z mapy.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.