„Klíče, zuby, brejle!“ Opakoval si vraj Egon Bondy vždy, keď opúšťal bratislavský byt. Je to skvelá pomôcka, používam ju denne. Sú pohnuté časy. „Dnes ide mama vypovedať na políciu“, vravím synovi, odchádzam.
Vonku je krásne. Básnik Ivan Laučík považoval každý deň strávený v uzavretých budovách za premárnený. Petržalská polícia sídli na Námestí hraničiarov. Pri pohľade na ten monolit mi zovrie vnútornosti. Hraničiari, dumám, nebudú to tí, čo strieľali do ľudí, keď utekali cez hranice? Po kom sa to stále volajú naše ulice?
„Kocúrkovo? Nie, to je zastaralé. My žijeme v Kaliňákove.“
Kým čakám na právnika, počúvam rozhovor dvoch kriminalistov fajčiacich na terase.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.