Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Fašizmus a štát ako domček z karát

.jakub Betinský .spoločnosť

Zlú knihu vie predať príťažlivý obal a fašizmus jeho vonkajšie znaky. No skrýva sa za tým aj mnoho nevypovedaného.

Fašizmus a štát ako domček z karát anonymous/imagno/profimedia 20. február 1938, Berlín: Adolf Hitler a členovia jeho strany po prejave v Reichstagu.

čo je fašizmus? Skôr, než sa pustím do pitvania tohto nejednoznačného pojmu, chcem povedať, že nebudem postupovať historicky. O fašizme budem uvažovať z pohľadu politickej filozofie. V skratke to znamená asi toľko: pitva konceptu fašizmu bude prebiehať na operačnom stole, na ktorom akoby neplynul čas. Budem sa snažiť vyoperovať z tohto mätúceho pojmu tie jeho charakteristiky či tendencie, ktoré neboli zlé iba v určitom čase a na konkrétnom mieste, ale ktoré sú zlé vždy a všade. Alebo, ako sa to zvykne povedať vo filozofii, sú zlé „samy osebe“.

zjednotiť sa zo strachu

Nielen na sociálnych sieťach sa v poslednom čase skloňuje slovo fašizmus. Má zvláštny pôvod. Výraz zrejme pochádza z latinského slova fasces, ktoré sa prekladá ako „zväzok prútov“. V časoch Rímskej republiky boli prúty symbolom hesla „v jednote je sila“ a tradične ich priniesli pred rímskych konzulov na znak ich moci. Druhým možným pôvodom slova je jeho nadväznosť na takzvané fasci, čo bolo pomenovanie sicílskych revolučných skupín z konca devätnásteho storočia, a taktiež ochranných talianskych vojenských skupín aktívnych počas prvej svetovej vojny. Ak aj nie je pôvod slova fašizmus jasný, jeho kultúrny či pocitový význam je blízky pocitom národnej jednoty, stability a ochrane pred vonkajším nepriateľom. Jedným slovom, fašizmus je reakciou na pocity strachu či ohrozenia a úsilím o návrat či obrodu niečoho, na čo sme už takmer zabudli, čo sme potláčali.

„Fašizmus je reakciou na pocity ohrozenia a úsilím o obrodu niečoho, na čo sme už takmer zabudli.“

Ako teda definovať fašizmus? Aby bola definícia čo najstabilnejšia, založme ju na troch pilieroch. Prvým je obrodenie starého človeka v „nového“. Táto metamorfóza požaduje vytvoriť zároveň aj novú formu dynamického vodcovstva, ktorá bude jej katalyzátorom. Druhým pilierom je oslava celistvého národa, ktorého tmelom môžu byť prvky ako náboženstvo, spoločné hodnoty, kultúra a jasné vymedzenie „my a oni“. Nakoniec je tu pilier, na ktorom stojí snaha o nový ekonomický systém, takzvaná „tretia cesta“, ktorá je zdanlivou syntézou medzi trhovou a centrálne riadenou ekonomikou. Fašizmus tiež môže, no aj nemusí byť rasovo motivovaný: ak sa nacistické „my a oni“ zakladá na rase, fašistické „my a oni“ stavia predovšetkým na kultúrnej čistote. Dotknime sa však trochu viac týchto troch pilierov.

svätci i bojovníci

Na jednej strane je novosť „nového človeka“ priamo úmerná istému ideálu a na druhej strane sú tieto ideály často realizáciou niečoho minulého; sú akoby tieňom, ktorý pred nás vrhá pomyselné slnko, čo žiari na našu (národnú) pamäť. Ideál „nového človeka“ v sebe preto nesie nostalgiu. Tá však nie je obyčajnou nostalgiou povzdychnutia. Hľadá skôr spôsoby, ako zanechať cesty modernity a vydať sa po ceste väčšej zakorenenosti v tradícii, ktorú chce daný ideál posvätiť. Táto „kreatívna nostalgia“ na seba berie viacero podôb: 1. fašizmus je neodlúčiteľný od určitej formy sociálneho darvinizmu (spoločnosť riadená na princípoch prirodzeného výberu a prežitia najprispôsobivejších a v tom najsilnejších); 2.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite