Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Peter Osuský o syfilise: Dokáže zožrať aj dušu

.anton Vydra .spoločnosť

S poslancom a dermatovenerológom Petrom Osuským o neduhoch svetových politikov, chorobných predsudkoch, strese a schopnosti zhodnotiť závažnosť svojho zdravotného stavu.

Peter Osuský o syfilise: Dokáže zožrať aj dušu Marko Erd/Sita

vrcholoví politici sa neraz prezentujú navonok ako zdraví, životaschopní a pri sile. Slávnym príkladom je Vladimír Putin. Je to pre nich dôležité?

Putin sa dokonca smelo ponoril do hlbokých morských vôd a hneď odtiaľ vytiahol starú rozbitú amforu, čo sa tam náhodou práve nachádzala. Ale s amforami to už tak býva; sú vždy presne tam, kde treba. Vo všeobecnosti je však dobré mať zdravých politických vodcov.

horšie je to už s ich chorobami. Najmä ak na politika vrhajú zlé svetlo.

Iste, o Kennedym je známe, že mal po vojnovom poranení problémy s chrbticou a používal korzet. Traduje sa, zdôrazňujem, že neoverene, že Woodrow Wilson, ktorý bol profesorom a neskôr rektorom Princetonskej univerzity, prezidentom USA a dá sa povedať, že aj duchovným „otcom Československa“, zomrel údajne na progresívnu paralýzu. To nie je bohvieako radostná diagnóza, keďže sa zvykne spájať so syfilisom, no v tom čase bývala pomerne častá. Vtedy sa ešte syfilitická nákaza liečila salvarsanom obsahujúcim arzén. O stopercentne úspešnej liečbe sa nedalo hovoriť. Takže aj dôstojný a veľavážený človek mohol nepochybne zomrieť na diagnózu, na akú zomierali nezriedka klienti prostitútok.

syfilis bol však problémom aj iných osobností politiky: Lenina v Rusku, občas sa hovorí o Stalinovi, u nás to bol Klement Gottwald.

O Stalinovi sa to nedá nijako doložiť. Z dermatologického hľadiska nepochybne prekonal pravé kiahne, na tvári mal typické jazvičky. Kiahne i Stalin sú už dnes, našťastie, iba zlou minulosťou. O Leninovi sa naozaj hovorí, že mal syfilis, čo sa zakladá na cievnych mozgových príhodách, ktoré ho ku koncu života paralyzovali vo viacerých etapách. Tieto mozgové príhody sa mohli vyskytnúť ako dôsledok sklerózy mozgových ciev, no i v súvise so zápalom cievnej steny, ktorá sa vyskytuje aj pri syfilise. U Gottwalda bol syfilis pomerne reálny, keďže v mladosti vraj žil vraj „nezriadeným“ životom, mimochodom, počas pôsobenia vo Vrútkach. No a v takom železničnom uzle sa pritrafí všeličo. Stalin údajne o Gottwaldovom syfilise vedel a pre „nášho“ komunistického lídra to bola v jeho očiach priťažujúca okolnosť, a to aj napriek faktu, že syfilisu bolo vtedy dosť všade navôkol.

gottwald teda nezomrel práve najkrajšie.

Gottwald údajne zomrel na ruptúru, teda prasknutie aorty, čo je dôsledok jednej z foriem terciárneho štádia syfilisu. Zápal postihne aortálnu stenu v oblúku, kde je najväčší tlak a najväčší objem pretekajúcej krvi. Keby sa to niekomu stalo napríklad tu a teraz a hoci by bola iba o poschodie nižšie kardiochirurgia, aj tak by ho pri masívnom roztrhnutí aorty sotva dokázali zachrániť. Kým by záchrancovia prišli, pacient by zrejme vykrvácal. A ak by mu aj nejakým zázrakom stihli otvoriť hrudník a ruptúru riešiť, zlyhal by mu za ten čas mozog, lebo by už nemal vzhľadom na pokles tlaku a krvného zásobenia dostatok kyslíka. Je to vlastne „krásna diagnóza“, na ktorú sa zomiera veľmi rýchlo a bezbolestne a z tohto hľadiska je oveľa lepšia než progresívna paralýza, ktorá človeka rozkladala celé roky a niekedy ho doviedla až na úroveň zvieraťa. Vo filme Petrolejové lampy to veľký herec Petr Čepek, odborne vedený našimi pražskými kolegami, predviedol naozaj dokonale a svojim výkonom doložil slogan, ktorým bol film uvádzaný aj do kín: „Film, který dokazuje, že progresivní paralysa nemá nic společného s pokrokem.“ Za hodinu a trištvrte tak videli diváci vývoj sekundárneho a terciárneho štádia syfilisu. Ak teda Gottwald takto zomrel na syfilis, zomrel relatívne krásne, možno aj krajšie, než si zaslúžil.

čo je najzvláštnejšou črtou syfilisu?

Syfilis je jediná choroba, ktorá si sama vyberá, kde a ako na človeka zaútočí. Rakovina metastázuje, môže veľmi bolieť, ale neberie si dušu. Syfilis v zásade bolí len zriedkavo. Neliečený syfilis, ale napríklad i tuberkulóza, si môžu vybrať kosti, kožu či vnútorné orgány. Rozpadajúce sa zápalové ložiská môžu kosti lámať, no rozkladom tkaniva okolo nich ich vedia hoci aj obnažiť. Je to podobne ako pri kavernóznej tuberkulóze, pri ktorej sa v pľúcach vytvorí uzlík, ten narastá a potom sa premení na zvláštnu hmotu podobnú syru. Hovorí sa tomu kazeifikácia. Keď tú hmotu chorý človek vykašle spolu s krvou a zvyškami tkaniva, vytvorí sa v pľúcach kaverna, akoby jaskyňa. V prípade syfilisu sa ten uzlík nemení na syrovitú, ale na glejovitú hmotu. A keď tá vytečie, v deštruovanom tkanive zanechá tiež dutinu.

to nevyzerá bohvieako pekne.

Nie, no neliečený syfilis má na rozdiel od tuberkulózy či rakoviny ešte tú špeciálnu vlastnosť, že môže človeku doslova zožrať aj dušu, teda zmeniť jeho osobnosť či zničiť jeho intelekt.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite