často sa hovorí, že rozdiely v životnej úrovni medzi ČR a SR sú dané historicky. Že v Čechách sa industrializácia udiala už v 19. storočí, kým na Slovensku až v 50. – 70. rokoch 20. storočia. Avšak prečo začala v Čechách industrializácia vlastne skôr ako v Uhorsku?

Naozaj je to tak, že v českých krajinách za začala industrializácia skôr a vo vyššej miere než na Slovensku. Túto skutočnosť by sme ale mali vnímať v širších súvislostiach Rakúska, respektíve od roku 1867 Rakúsko-Uhorska. V Čechách a v Českom Sliezsku sa v roku 1918 nachádzalo odhadom až 60 percent rakúsko-uhorského priemyslu. V tomto ohľade napríklad ani Horné Rakúsko či Soľnohradsko neboli na takej priemyslovej úrovni ako česká časť monarchie. Naopak, niektoré izolované časti Slovenska tvorili vďaka hutníckemu a banskému priemyslu spolu s Budapešťou najpriemyselnejšie oblasti Uhorska. Na vytvorenom národnom dôchodku Predlitavska, teda rakúskej časti monarchie, sa tesne pred vojnou podieľali české krajiny takmer 45 percentami.

je pravda, že Rakúsko ešte pred nástupom industrializácie uplatňovalo diskriminačnú tarifnú politiku voči Uhorsku, takže rakúske a české krajiny boli vlastne zvýhodňované ako producenti remeselných výrobkov, kým Uhorsko malo ostať odbytišťom pre tieto výrobky a inak len zdrojom potravín?

Colné hranice s Uhorskom boli zrušené skutočne až v roku 1850. Uhorsko bolo nepochybne obilnicou monarchie, z čoho profitovali predovšetkým statkári, respektíve pozemková aristokracia v nížinatých a úrodných častiach Uhorska. Táto časť spoločnosti bola zároveň uhorskou politickou elitou a na rýchlych zmenách, ktoré by smerovali k rýchlej industrializácii, nemala taký eminentný záujem. Hornatá časť slovenského územia však v tomto kontexte nemohla prosperovať, čo súviselo s relatívnym preľudnením slovenského vidieka a s vysokou mierou rozdrobenosti pôdneho vlastníctva.