ako je možné, že v niektorých jazykových školách učia aj ľudia bez kvalifikácie?
Neprofesionálne učenie jazykov tu je už od revolúcie, kedy ich mohol učiť hocikto, lebo kvalifikovaných učiteľov bolo málo. Dnes tento problém podporujú aj firmy, ktoré si cudzie jazyky platia. Pritom nevidia výsledky, nedokážu prínos tejto investície kvantifikovať a snažia sa platiť čo najmenej. Roztočila sa nesprávna špirála. Mnohé školy zamestnajú ako lektorov študentov, alebo ľudí bez kvalifikácie, aby mohli ponúknuť ceny na hranici dumpingu. Latka kvality sa znižuje a dôsledkom sú slabé výsledky študentov. Ak si ľudia uvedomia, že lacné kurzy sú vyhodené peniaze a stratený čas, potom aj kvalita vzdelávania porastie. Iba šikovní a vzdelaní lektori dokážu zabezpečiť kvalitnú výučbu. A tí majú svoju cenu.
ako rozpoznám kvalitného lektora či školu?
Každá jazyková škola, ktorá chce mať dobrých a vzdelaných učiteľov, musí mať voči nim rešpekt. Musí pochopiť, že lektor potrebuje dôstojný zárobok, ako aj čas na rast a regeneráciu. Ak sa učitelia pripravujú na hodiny a vzdelávajú, tak z dlhodobého hľadiska nie je dobré, aby učili viac ako dvadsaťpäť hodín za týždeň. Dobrá škola garantuje dobrému učiteľovi stabilný mesačný počet hodín aj financií. Investuje aj do ich vzdelávania - posiela ich na semináre, alebo im kupuje odborné knihy. A to sa musí odzrkadliť aj v cene kurzu.
je zárukou kvalitnej výučby iba dobrý učiteľ alebo tu zohráva úlohu aj nadanie žiaka?
Jazyk nie je vedomosť, ale zručnosť, čo znamená že ho treba precvičovať a nie memorovať. Na učenie jazykov existujú u každého človeka predpoklady, pričom úlohou učiteľa je na nich stavať. Ľudia s hudobným nadaním sa ľahšie učia prízvuk, tí s logickým myslením vnímajú jazyk cez štruktúru. Aj gramatika sa učí podľa toho, či používate viac pravú alebo ľavú hemisféru. Je dôležité, aby učitelia poznali rôzne metódy výučby a vedeli ich aj správne používať. Žiadna zázračná nefunguje. Prieskumy hovoria, že najdôležitejšia vec pre efektívne učenie sa cudzieho jazyka je byť v kontakte s jazykom aj mimo školy. Na druhom mieste je kvalitný učiteľ.
vyskúšal som viacero škôl, ktoré vždy začínali s rovnakými článkami v tých istých knihách. Je kvalitná výučba viac o metóde alebo o učiteľovi?
Jazykové knihy pochádzajú od svetových vydavateľov, ktorí ich robia univerzálne, aby boli prijateľné pre všetky kultúry a náboženstvá. Mnohí študenti, ale aj učitelia majú tendenciu odmietať knihy. Lenže tie učebnice vypracovali tímy skúsených metodikov, ktorým bežný učiteľ nemôže konkurovať. Jedna vec je pripraviť si zaujímavú hodinu a druhá je dlhodobo udržať tempo a smerovanie celého kurzu. Ak učiteľ nepoužíva knihu, musí mať veľa skúseností, aby si dokázal premyslieť vlastnú kostru vyučovania. Ja odporúčam používať učebnicu ako kostru a dopĺňať ju o autentické materiály podľa záujmov a potrieb študentov.
čo by ste odporučili človeku, ktorý skúsenosti s angličtinou má, ale neprichádza s ňou do styku? Je lepší krátky intenzívny kurz či dlhodobé štúdium?
Človek žijúci v 21. storočí hádam ani nemôže neprichádzať s angličtinou do styku. Ak sa ju však učí bez toho, aby ju aj prakticky využíval, učí sa ju zbytočne. V angličtine je dnes veľa informácií, ktorých poznanie vám zjednoduší život. Za efektívny spôsob výučby rozhodne považujem dlhodobé na cieľ zamerané štúdium. Počas neho učiteľ žiaka vedie, ukazuje mu cestu a urýchľuje proces tým, že učivo vysvetľuje.
keď pozerám správy alebo filmy v angličtine, nerozumiem im. Dobre však rozumiem lektorke na hodine. V čom je rozdiel?
Porozumieť zahraničným správam je ťažké, musíte ich sledovať pravidelne, aby ste chápali kontext. Spravodajský jazyk je rýchlejší a ťažší. Študentom radíme pozerať televízne seriály. Tie pracujú s opakujúcou sa slovnou zásobou, ktorú si postupne osvojujete. Prvé časti ešte pozeráte s titulkami, ktoré by ste však po čase mali vypnúť. Inak spohodlniete, budete čítať a na hovorené slovo sa sústrediť.
stáva sa, že ľudia odídu do zahraničia na tri mesiace a naučia sa angličtinu oveľa skôr ako tí, ktorí absolvujú trojročný kurz. Čím to je?
Ľudia, ktorí chodia na kurz nevyužívajú angličtinu mimo školy. Tí, ktorí žijú v cudzine, sú neustále v kontakte s jazykom a potreba porozumieť mu je pre nich otázkou „prežitia“. Byť v situácii, v ktorej je „prežitie“ závislé na jazykovom porozumení znamená, že mozog ide na plné obrátky a vylučuje „dobrý“ adrenalín, ktorý nám pomáha lepšie si veci zapamätať. A na to treba zvyčajne minimálne tri mesiace neustáleho kontaktu s jazykom. Stráviť v cudzine iba dva týždne nestačí. Rovnaké peniaze by ste zaplatili za niekoľkomesačný intenzívny kurz na Slovensku s minimálne rovnakým, ak nie vyšší efektom.
dá sa v jazyku naučiť niečo ako diplomacia? V materskom jazyku ju intuitívne poznáme v intonácii a vo voľbe slov.
Určite áno. V angličtine je to dokonca nevyhnutné, lebo v nej sa napríklad v súvislosti s vlastnosťami ľudí nikdy nehovorí v negatíve prítomného jednoduchého času. Ak chceme povedať, že niekto je lenivý, nepovieme He is lazy, ale He is being lazy. Lenivosť človeka nehodnotíme ako pretrvávajúcu, ale ako momentálnu nečinnosť.
boli voľby. Čo by ste ako podnikateľka čakala, že nová vláda spraví pre podnikateľov či pre školstvo?
Dostať do školstva kompetentných ľudí je pre našu ekonomiku nevyhnutné. Nemôžeme si myslieť, že taká malá krajina, ako sme my, prerazí bez kvalitných ľudí. Nikdy nebudeme poľnohospodárska ani industriálna veľmoc, ale máme obrovský ľudský potenciál. Ak nebudeme vedieť anglicky, utrpí tým naša ekonomika. Úplne iné informácie a biznis získate, keď sa dokážete v zahraničí dohovoriť, ako keď fungujete v našej malej päťmiliónovej krajine. Vnímanie vzdelania je však u nás celkovo zle nastavené. U nás ste vzdelaný vtedy, keď máte titul. Titul je však len začiatok celoživotného vzdelávania!
Pozrite si jazykové kurzy the Bridge.