berlín nie je mesto, na ktoré by som si spomenula, keď sme pred rokmi usúdili, že deti sú dosť veľké, aby videli svet.
(Najmladšia mala tri roky, ale nohy mocné od behania za staršími súrodencami a záchvaty zlosti v prijateľných intervaloch, aké sa dali ignorovať.) Lenže potomkovia túžili po Legolande a zistilo sa, že ten najdostupnejší je v Berlíne.
Berlín nie je mesto, s ktorým by si človek bežne spájal romantiku. Lenže ja som odchovaná na Le Carrého Špiónovi, ktorý sa vrátil z chladu, studenovojnovej klasike, a tiež na Wendersovom Nebi nad Berlínom. A tak som tam šla s očami na stopkách, ale aj s rozumne tlmenými očakávaniami. Skúsenosti ma totiž naučili, že umenie povyšuje a pretvára realitu tak intenzívne, že keď potom jeho stopy v tej realite naozaj pohľadáme, často obídeme nasucho.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.