za akých okolností ste sa dostali k prípadu Karadžić?
V čase, keď ho zadržali, som bol právny zástupca jeho blízkeho kolegu z vojnových čias Momčila Krajišnika, jedného z lídrov bosnianskych Srbov. V tom čase v Haagu končili vypočúvania v prípade Krajišnik a navrhli sme mu, aby zavolal Karadžića ako svojho svedka, čo nám aj súd umožnil.
aký bol váš prvý kontakt s Karadžićom?
Bol spokojný s tým, ako dopadlo jeho svedectvo. Na základe toho mi sám ponúkol, aby som ho zastupoval ako jeden z jeho troch právnych zástupcov. Pretože oficiálne sa doktor Karadžić zastupoval pred súdom sám. No mal nás, troch poradcov. Pre ICTY v Haagu som pracoval od roku 2004. Začal som na prípade Milošević ako právny asistent jeho poradcov, potom to bol spomínaný prípad Krajišnik, potom som istý čas strávil ako právny asistent na samotnom súde, potom som sa venoval vojne v Kosove, potom som bol časťou tímu Republiky srbskej v prípade Srebrenica.
v dokumentárnom filme Srbský právnik spomínate, že ste sa predtým zapojili v Belehrade do občianskeho odporu proti Miloševićovi, ale že sa považujete za srbského nacionalistu.
Určite som bol ako študent veľký odporca režimu Miloševića. V tom čase sme tu nemali veľa informácií o tom, čo sa dialo za vojny v Chorvátsku a Bosne. Neznášali sme Miloševića pre nás samotných, pre naše mizerné životy, nie pre vojnu. Na druhej strane, všetci sme podporovali Srbov mimo Srbska. Poviem úprimne, mali sme informácie o zločinoch, ktoré voči nim páchali Moslimovia a Chorváti – ale nepočuli sme nič o zločinoch Srbov voči Nesrbom. Bola to propaganda a my sme boli jej obete.
nemali ste možnosť objektivizovať informácie?
Príliš nie. Sledovali sme zahraničné televízie, no aj tie sme považovali za propagandu. Neverili sme ničomu. Ak dnes poviem, že som bol srbský nacionalista, znie to hrozne. Ja som vlastenec. Milujem svoju krajinu bez toho, aby som nenávidel iných. Na súde v Haagu som zistil, aké zločiny napáchali aj Srbi voči Nesrbom.
čo ste sa dozvedeli o Karadžićovi?
Prečítal som množstvo dokumentov a svedectiev v jeho prípade. To, čo povedal, aj napísal. Všetko, čo je k dispozícii. Mám tajné nahrávky bosnianskych spravodajských služieb. Za tie roky som mal 5 500 dokumentov. A spomeniem jeden dokument, ktorý on vlastnoručne podpísal, no bola tam pečiatka bosniankosrbskej armády. To je „slávny dokument“, ktorý teraz citoval aj súd pri vynesení rozsudku, kde Karadžić uvádza, že je potrebné, aby moslimská populácia zmizla z enklávy v Srebrenici. Ale kontext tých slov je iný. To, čo uviedol predtým aj potom, svedčí v jeho prospech. Nehovorí o vraždení. Ale sudcovia naše stanoviská ingnorovali.
nuž, ako právnik musíte vedieť, že vysokopostavení politici málokedy napíšu alebo povedia priamo, že treba spáchať genocídu alebo iné zločiny.
To áno, ale ak čítate 5 500 dôverných dokumentov, dva milióny strán z rokov 1990 až 1996, keď bol politicky aktívny – nehovorím o jeho politických stanoviskách pre médiá, to je propaganda, chápem –, ale tento obraz z archívov je komplexný.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.