Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nová vojna v Náhornom Karabachu?

.andrej Bán .spoločnosť

Medzi arménskou a azerbajdžanskou armádou v Náhornom Karabachu dnes začali ťažké boje. Už reportáž Andreja Bána z roku 2011 naznačuje, že región má ďaleko od skutočného mieru.

Nová vojna v Náhornom Karabachu? Andrej Bán Na akútnu hrozbu pod Kaukazom sa akosi zabúda.

Kde „to“ leží? No predsa „kdesi tam“, na južnom Kaukaze, medzi Čiernym a Kaspickým morom. Je vysoko pravdepodobné, že ľudia na Slovensku, so zle skrývanou suverenitou tých, čo skôr tušia ako vedia, odpovedia na otázky o Náhornom Karabachu podobne. A pritom podľa ruského expremiéra Nikolaja Ryžkova sa kolaps Sovietskeho zväzu začal, keď centrum v Moskve nechcelo alebo možno chybne počulo hlas zvonov z Karabachu.

pretlak v hrnci

Vojna sa „tam“ skončila, aspoň navonok, v roku 1994. Odvtedy táto arménska enkláva, sovietskymi boľševikmi v roku 1920 mocensky, bez akceptovania vôle obyvateľov začlenená do Azerbajdžanu, zmizla zo správ. Kto dnes tuší, že na bojovej frontovej línii sú dodnes nielen desiatky tisícov plne vyzbrojených vojakov a na oboch stranách snajperi, ktorí ročne zabijú desiatky ľudí, ale aj ťažká vojenská technika, pripravená kedykoľvek začať nový zničujúci konflikt? Kto tuší, že Azerbajdžan, ktorý sa nezmieril so stratou územia, dnes zbrojí a skutočnej vojne – aj tu, tak ako všade – predchádza tá informačná, či lepšie povedané propagandistická?

"Dostal som povolenie ísť do zákopov frontovej línie, na bod 143."Andrej Bán"Dostal som povolenie ísť do zákopov frontovej línie, na bod 143."

Líbya, Pakistan, krvavé povstania v arabských krajinách, izraelsko-palestínska otázka. Svetové správy ukazujú dnes iné ohniská napätia. Na akútnu hrozbu pod Kaukazom sa akosi zabúda. Konflikt o Náhorný Karabach sa zvykne interpretovať ako náboženský spor medzi kresťanmi (Arméni) a moslimami (Azerovia). Takáto interpretácia je však zavádzajúca. V prvom rade ide o uvoľnenie „pretlaku v hrnci“ krátko pred a po rozpade koloniálneho impéria (Sovietsky zväz) v roku 1991, do veľkej miery pochopiteľné, ktoré dovtedy etnické spory nepripúšťalo, alebo ich v zárodku potláčalo. Až v druhom rade ide o širší, stáročný geopolitický spor medzi Ruskom a Tureckom o vplyv na tejto príliš horúcej spojnici medzi Európou a Áziou, medzi kresťanstvom a islamom. Spor o to komplikovanejší, že sa tu nachádzajú významné zdroje plynu a ropy, od ktorých bude Európa čoraz závislejšia, že Turecko, ktoré bezvýhradne stojí na strane Azerbajdžanu, je silný hráč, s ktorým sa neradno zahrávať. A Rusko, hoci má na území Arménska vojenskú základňu, je v tomto spore skôr neutrálne – potrebuje aj azerbajdžanské suroviny.

karabašský denník

Tak sa volá séria reportáží z Náhorného Karabachu, ktoré napísal opozičný azerbajdžanský novinár Ejnulla Fatullajev. Vláda v Baku ho poslala na niekoľko rokov do väzenia – pre údajnú špionáž. Minulý týždeň ho po štyroch rokoch amnestovali, podobne ako desiatky iných oponentov režimu Alijeva. Pre Baku je Karabach mimoriadne citlivá téma. Oslovení azerbajdžanskí analytici nechceli vysloviť názor pod svojím menom, no „off record“ priznali, že sa čaká iba na to, či dá Rusko od Arménov ruky preč a do prípadného nového konfliktu vojensky nezasiahne. Potom „si to už s nimi vybavia“. To si Azerbajdžan naozaj myslí, že opäť bude vládnuť 150-tisícovej, nie práve priateľsky naladenej enkláve Arménov, kde každá rodina počas vojny o niekoho prišla? Ako? Na to už Baku nepozná odpoveď.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite