S oboma sme sa rozprávali v texaskom Austine, bezprostredne po tom, ako na digitálnej konferencii South by Southwest (SXSW) potvrdili plán na výstavbu prelomového dopravného systému okrem Kalifornie aj v hlavných mestách Slovenska a Rakúska.
Hyperloop je snom vizionára Elona Muska. Pasažieri majú premávať rýchlosťou 1 200 kilometrov za hodinu. Veľmi expresne má byť dokončené spojenie Bratislavy s Viedňou. Už v roku 2020. Prečo ste si vybrali práve Slovensko?
Dirk Ahlborn: Je tu veľa dôvodov. Najdôležitejší bol pre nás ľudský faktor. Od ľudí vo vláde, ktorí majú na starosti inovácie, sme cítili záujem o náš projekt. Slovensko má navyše bohatú históriu v automobilovom priemysle. V tejto oblasti máte široké vedomosti, materiálny výskum a veľa talentovaných inžinierov. A to platí nielen pre Slovensko, ale aj pre strednú Európu. Vďaka tomu môžeme urobiť tento projekt lokálnym. Chceme vtiahnuť do spolupráce viac európskych podnikateľov a firiem. Máte takisto veľa úspešných firiem. Poznáme váš úspech v projekte AeroMobil.
Čo najviac ovplyvnilo vaše rozhodnutie?
DA: Úprimne, rozhodne vždy osobná skúsenosť s ľuďmi. S každým Slovákom, s ktorým som sa stretol, som mal dobrú skúsenosť.
Nemáte predsa len obavy z vývoja na Slovensku po nedávnych parlamentných voľbách?
DA: Nemám obavy. Na Slovensku som sa nestretol len s ministrami, ale aj s obyčajnými ľuďmi, ktorí pracujú na ministerstvách. Myslím, že projekt má na Slovensku zmysel, podpísali sme zmluvu a ideme do toho. Povedzte mi vy, čo naň hovoria ľudia na Slovensku? Chcú nás tam?
Myslím, že váš projekt vzbudil záujem aj nadšenie. Ako to bude prebiehať?
DA: V prvom kroku chceme definovať, kam hyperloop v Bratislave umiestnime. Chceme zapojiť čo najviac Slovákov a na problém sa pozrieť z lokálnej úrovne. V druhom kroku sa budeme zaoberať prepojením s Viedňou a Budapešťou. Teraz si musíme zadefinovať, kam to umiestnime a koľko to bude stáť.
Rokujete už s vlastníkmi pôdy na predpokladanej trase?
DA: Ešte nie, tú správnu trasu ešte len hľadáme.
Ako to budete financovať? Predsa len ide o enormnú investíciu.
DA: Ide o verejno-súkromné partnerstvo. Myslím, že je ešte priskoro rozoberať takéto detaily. Finančná stratégia je krok, ktorý bude nasledovať. Sme podnikatelia, a teda najdôležitejšie je, že na tom môžeme zarobiť. Tu nejde o investíciu, v ktorej iba využijeme daňové úľavy, ktoré nevrátime. Máme plán na to, ako sa nám investície majú vrátiť.
Čo to ten hyperloop vlastne je?
DA: Hyperloop dostal označenie ako „piaty spôsob dopravy”. Predstavte si kapsulu, v ktorej sú pasažieri. Niečo podobné lietadlu či vlaku. Táto kapsula sa vznáša v tube, ničoho sa nedotýka a veľmi rýchlo sa pohybuje od jedného bodu k druhému. To je možné vďaka redukovaniu tlaku vzduchu vnútri tuby. Kapsula podobná lietadlu tak dokáže cestovať veľmi rýchlo a potrebuje na to málo energie. V podstate nenaráža na žiadny odpor. Celý systém je podporovaný alternatívnymi zdrojmi energie – solárnou, veternou, kinetickou či rekuperáciou (premena energie pri brzdení, pozn. red.). Produkujeme však viac energie, ako využijeme, a to nám dovoľuje mať veľmi nízke operačné náklady.
Koľko ľudí môže cestovať hyperloopom?
Bipop G. Gresta: Závisí to od dizajnu kapsule a od toho, čo chceš premiestniť. Máme špeciálne kapsule pre medicínske potreby aj pre presuny tovarov. Môžeš mať dokonca aj individuálnu kapsulu. Priemerne stojí asi dva milióny dolárov. Preto rokujeme s firmami, ktoré umožnia stavbu kapsúl – to môžu byť letecké spoločnosti alebo železnice. Kapsula na cestovanie môže premiestniť priemerne 28 ľudí, čo znamená 3 400 ľudí za hodinu, 6 700 ľudí denne a 24 miliónov ľudí za rok. Môžeme nahradiť celý letecký priemysel medzi Los Angeles a San Franciscom v jednej tube, a tie môžu byť až štyri. Hyperloop je budúcnosť v cestovaní.
Čo vás motivuje k tomu, aby ste takýto sci-fi projekt realizovali?
DA: Nefungujúca doprava. Napríklad aj v Bratislave, kde nie je žiadne metro. V USA zas nefunguje železničná preprava. Nie je to iba o investícii, ktorá je vo výške niekoľkých miliárd dolárov. Je to o zodpovednosti. Ľudia cestujú čoraz viac. Veľa času trávime prepravou, pričom ten čas by sme mohli tráviť produktívnejšie v práci alebo s ľuďmi, ktorých máme radi. Prácu si vyberáme podľa toho, kde bývame. Podľa miesta bydliska si zas vyberáme partnerov. Doprava je jedným z najväčších problémov, a preto musí dôjsť k jej inovácii. V priemysle sa už dlho nič podstatné nezmenilo. Je tu príležitosť pre podnikateľov, aby systém napravili. Aby sme mali lepšiu dopravu, firmy zarábali a cestujúci mali lepšie zážitky.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.