Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Hovorte to všetkým

.marek Vagovič .tomáš Prištiak .spoločnosť

Pred 48 rokmi sa upálil študent Jan Palach. Hoci jeho spôsob protestu vyvolal rozporuplné reakcie, Palach sa stal symbolom odporu proti komunistickému režimu.

Hovorte to všetkým Henri Bureau/Corbis/profimedia Palachov protest vzbudil obrovský ohlas. Ľudia na Palachovu počesť zapaľovali sviečky, študenti držali hladovku.

jan Palach vyrastal v mestečku Všetaty neďaleko Prahy. Jeho otec Jozef mal za prvej republiky cukrárenskú dielňu a obchod, ktoré však musel začiatkom 50. rokov zavrieť. Po nástupe komunistov k moci sa živil ako robotník. Palachova matka Libuša sa najskôr starala o domácnosť: po zrušení rodinnej živnosti pracovala ako predavačka na stanici vo Všetatoch. V roku 1957 vstúpila aj do strany, aby mohli jej deti študovať.

Jan Palach vynikal hlavne v dejepise, ako jediný z triedy zmaturoval z tohto predmetu na jednotku. Fascinovali ho najmä veľké postavy českých dejín – Jan Žižka a Jan Hus. Veľa čítal, bavila ho aj biológia. “Až k nepríčetnosti neznášal, keď niekto ubližoval živým tvorom. Keď chlapci chytali žaby a trhali im nožičky, Jan to prežíval ako svoju najväčšiu bolesť,” zistil novinár Jiří Lederer, ktorý podrobne zmapoval jeho život.

.líder štrajku
Palach chcel študovať históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej – pre veľký počet uchádzačov ho však najskôr nevzali. Zapísal sa teda na Vysokú školu ekonomickú, kde sa zoznámil aj s Hubertom Bystričanom. Často sa navštevovali, počas Pražskej jari v roku 1968 spolu zakladali aj novú stavovskú organizáciu študentov. Bystričan však Palacha bližšie spoznal už v lete 1967, na brigáde v Sovietskom zväze.

„Nikdy sa nepredvádzal, nebol to žiadny exhibicionista. Bol to, naopak, veľmi slušný, tichý a obetavý človek.“

„Bol to v zásade mierny chlapec, väčšinou bol v pozadí, veľmi sa neprejavoval. V Rusku ho však dráždili obrovské sociálne rozdiely – napríklad medzi študentmi a funkcionármi,” povedal .týždňu Bystričan. Podľa neho Palach na brigáde ostro kritizoval neporiadok a plytvanie, pričom už tu sa prejavil jeho zmysel pre spravodlivosť. Počas pobytu totiž zorganizovali úspešný štrajk, ktorého lídrom bol práve Palach. „Hoci sme makali desať hodín denne, neustále sme jedli kašu. Palach však povedal, že nepovolíme a musíme to vybojovať do konca,” spomína Bystričan.

Palach mal výhrady aj k vojenskému spôsobu riadenia tábora. „Zrejme ho znepokojil aj život obyčajných ľudí v Sovietskom zväze: musel to byť preňho šok, keď videl, ako vyzerá komunizmus v praxi,” myslí si Petr Blažek z Ústavu pre štúdium totalitných režimov v Prahe. Na Vysokej škole ekonomickej sa Palach zoznámil aj s Václavom Dvořákom, ktorý bol v roku 1985 tajne vysvätený za kňaza. Stretávali sa hlavne počas Pražskej jari. „On bol evanjelik, ja katolík, viem, že chodil aj do kostola. Nikdy sa nepredvádzal, nebol to žiadny exhibicionista. Bol to, naopak, veľmi slušný, tichý a obetavý človek.” Dvořák si napríklad pamätá, ako sa Palach snažil spolužiakom rozmnožiť skriptá.

.vytriezvenie
Palacha napokon v lete 1968 prijali aj na Filozofickú fakultu Univerzity Karlovej. Zaujímavé pritom je, že napriek otrasným zážitkom zo Sovietskeho zväzu sa netajil obdivom k Marxovi. „Bol som v rozpakoch, keď povedal, že ho považuje za génia,” spomínal neskôr Palachov spolužiak Jan Hlaváč. Marxistickým svetonátozorom totiž komunisti obhajovali aj vpád sovietskych vojsk do Československa.



Tomáš Prištiak
Sú ľudia dnes ochotní zomrieť za svoje presvedčenie? Aký význam mala smrť Jana Palacha v kontexte udalostí posledných týždňov?

Po 21. auguste 1968 chodil Palach niekoľko dní po pražských uliciach. Zapájal sa do protestov, diskutoval so sovietskymi vojakmi, písal heslá proti okupácii. „Palach žil politikou intenzívnejšie ako iní študenti. Nezaujímal ho len aktuálny vývoj, ale širší dejinný kontext,” hovorí historik Blažek. Už ako pätnásťročný vraj prečítal aj rozsiahle dielo Františka Palackého – Dejiny národa českého v Čechách a na Morave.

Zlom v jeho správaní však nastal až v novembri 1968 – po neúspechu okupačného štrajku. Palacha hnevala najmä rezignácia verejnosti, sklamal ho aj prístup Alexandra Dubčeka. „Vtedy zrejme začal rozmýšľať, ako prebudiť širšiu verejnosť,” myslí si historik Blažek. O postupnej radikalizácii Jana Palacha svedčí aj návrh, ktorý poslal začiatkom januára 1969 vtedajšiemu lídrovi študentského hnutia Ľubomírovi Holečkovi.

.živá pochodeň
Palach totiž žiadal obsadenie Československého rozhlasu, vyzýval aj na generálny štrajk. No keďže nedostal žiadnu odpoveď, rozhodol sa pre šokujúcu formu odporu – upálenie zaživa. Inšpiroval sa pri tom buddhistickými mníchmi vo Vietname, ktorí týmto spôsobom protestovali proti vojne a potláčaniu náboženskej slobody.
 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite